Ultimáta nevyriešia požiadavky učiteľov

Autor je profesor Ekonomickej fakulty Technickej univerzity Košice

Fakt, že vzdelávanie a školstvo potrebujú viac materiálnych a finančných prostriedkov, a tiež, že treba zvýšiť platy pracovníkov tohto rezortu, a to najmä platy začínajúcich učiteľov,  uznávame takmer všetci. V akej miere a ako to urobiť, na to sú už rozdielne názory.

Zástupca štrajkujúcich učiteľov  ako prvé gesto dobrej vôle zo strany vlády a ministerstva školstva videl v splnení ich požiadaviek, a to sú predovšetkým vyššie platy. Zatiaľ sme nepočuli, čo ponúka skupina štrajkujúcich učiteľov na zlepšenie úrovne kvality vzdelávania.

Klásť si požiadavky na zvýšené zdroje do školstva a najmä ultimatívne požiadavky vyšších platov o konkrétne sumy zo štátneho rozpočtu, sa javí už ako zbytočné vyhrocovanie situácie.

Ultimáta sa zvyčajne nenaplnia, pretože poväčšine  neriešia problémy a nevedú k úžitku a  prospechu ani jednej zo strán. A obidve strany, to nie sú len učitelia a minister školstva spolu s ministrom financií, ale to sú učitelia a občianska verejnosť.

Bolo pred voľbami

Nespokojnosť s úrovňou vzdelávania a z nej aj vyplývajúci štrajk časti učiteľov verejnosť poväčšine podporila. Nie celkom sa stotožnila s tým, že bol aj politicky využitý takmer všetkými vtedy opozičnými stranami.

Pre ne nebolo nič nemožné nasľubovať, ako by zvýšili platy, keby boli vo vláde. Teraz, keď niektoré vo vláde nie sú, s trochou irónie by sme mohli povedať, že majú smolu a s nimi aj štrajkujúci učitelia. Alebo že by mali šťastie? Na štrajku nespokojných učiteľov sa priživil kdekto, najmä tí, ktorí si chceli zabŕdnuť do vládnucej strany pred parlamentnými voľbami.

Aj v médiách je niekedy ťažké nájsť objektívnejšie nestranné stanovisko, nehovoriac o tom, že by poukázali aj na iné, napr. nesúhlasné názory so štrajkom.