Autor je profesor Ekonomickej fakulty Technickej univerzity Košice
Fakt, že vzdelávanie a školstvo potrebujú viac materiálnych a finančných prostriedkov, a tiež, že treba zvýšiť platy pracovníkov tohto rezortu, a to najmä platy začínajúcich učiteľov, uznávame takmer všetci. V akej miere a ako to urobiť, na to sú už rozdielne názory.
Zástupca štrajkujúcich učiteľov ako prvé gesto dobrej vôle zo strany vlády a ministerstva školstva videl v splnení ich požiadaviek, a to sú predovšetkým vyššie platy. Zatiaľ sme nepočuli, čo ponúka skupina štrajkujúcich učiteľov na zlepšenie úrovne kvality vzdelávania.
Klásť si požiadavky na zvýšené zdroje do školstva a najmä ultimatívne požiadavky vyšších platov o konkrétne sumy zo štátneho rozpočtu, sa javí už ako zbytočné vyhrocovanie situácie.
Ultimáta sa zvyčajne nenaplnia, pretože poväčšine neriešia problémy a nevedú k úžitku a prospechu ani jednej zo strán. A obidve strany, to nie sú len učitelia a minister školstva spolu s ministrom financií, ale to sú učitelia a občianska verejnosť.
Bolo pred voľbami
Nespokojnosť s úrovňou vzdelávania a z nej aj vyplývajúci štrajk časti učiteľov verejnosť poväčšine podporila. Nie celkom sa stotožnila s tým, že bol aj politicky využitý takmer všetkými vtedy opozičnými stranami.
Pre ne nebolo nič nemožné nasľubovať, ako by zvýšili platy, keby boli vo vláde. Teraz, keď niektoré vo vláde nie sú, s trochou irónie by sme mohli povedať, že majú smolu a s nimi aj štrajkujúci učitelia. Alebo že by mali šťastie? Na štrajku nespokojných učiteľov sa priživil kdekto, najmä tí, ktorí si chceli zabŕdnuť do vládnucej strany pred parlamentnými voľbami.
Aj v médiách je niekedy ťažké nájsť objektívnejšie nestranné stanovisko, nehovoriac o tom, že by poukázali aj na iné, napr. nesúhlasné názory so štrajkom.
