Autor je publicista, pôsobí v treťom sektore
Revolučná dohoda o transatlantickom partnerstve vzniká za zatvorenými dverami, aj volení europoslanci sa musia doslova domáhať práva nahliadnuť do návrhu, jeho zmeny môžu len odporúčať a napokon dostanú na stôl len hotový dokument. Vyjednávania medzi Úniou a Spojenými štátmi sú také od samého začiatku.
Väčšina kusých informácií sa musela k občanom dostať neoficiálnymi cestami (inými slovami uniknúť), prípadne ich bolo treba z Komisie páčiť cez zákon o voľnom prístupe k informáciám. Komisia síce v reakcii na kritiku vytvorila stránku, ktorá vytvára dojem, že „všetko je na webe“, no v reále sa o dohode prakticky nehovorí, verejná diskusia na túto tému u nás prakticky neexistuje a verejnosť o nej v podstate nič nevie.
Z čisto účtovníckej perspektívy, má dať-dal, je to, zdá sa, racionálna dohoda, ktorá by mala zjednotiť regulácie a odstrániť bariéry medzi oboma ekonomickými blokmi. A tak de facto vytvoriť jeden omnoho väčší blok s jednoduchým pohybom tovaru, služieb či investícií.
Jožko Mrkvička si tak teoreticky bude môcť kúpiť vo svojej samoške v centre Kremnice presne to čo americký John Doe v drug store kdesi v strednej Minnesote. A naopak. To neznie nijako hrozivo, dokonca by to mohlo byť celkom užitočné. No diabol sa skrýva v detailoch.
Výhodné pre biznis, menej pre spoločnosť
Rizík, ktoré partnerstvo prináša, je viac. Napríklad strata pracovných miest v prospech tých menej chránených v Spojených štátoch. Nešlo by o nič nečakané, členské štáty by si podľa odborníkov mali pripraviť zdroje, aby tie stratené miesta dokázali kompenzovať.
Nedá sa pritom povedať, že by to bol celkom nový scenár – stačí sa pozrieť na dosahy dohody NAFTA v Severnej Amerike.
Alebo plazivá privatizácia verejných služieb, ako sú zdravotníctvo či školstvo. Údajne sú už síce tieto služby mimo rokovaní, no v kuloároch sa povráva, že to nie je celkom pravda.
Nehovoriac o potenciálnom znížení environmentálnych a potravinových štandardov k úrovni tých amerických. Pre bližšiu predstavu – v USA je povolená GMO zložka v potravinách (nachádza sa až v 70 percentách spracovaných potravín), tamojší farmári smú používať viac pesticídov a hormónov, zatiaľ čo u nás je zakázaných v kozmetike 1200 substancií, v Spojených štátoch len 12.
Chýba diskusia, názory odbornej verejnosti
Všetky informácie zatiaľ napovedajú, že ide o posun smerom k modelu, ktorý vyhovuje viac biznisu než spoločnosti ako takej. Tej sa pre istotu nik nepýta. Neexistuje otvorená diskusia, občania, ale ani odborná verejnosť nemajú možnosť sa k plánom aktívne vyjadriť.
