Autorka je doktorandka Katedry filozofie FF UKF v Nitre
Opýtala som sa študentov na ich spokojnosť so štúdiom a s odborom, ktorý si zvolili. A zažila som krízu humanitných vied v priamom prenose. Veľmi výživné. Musím povedať, že títo mladí ľudia potrebujú poznať zmysel toho, prečo robia to, čo robia. Prečo majú chápať a učiť sa to, čo sa učia.
To, čo sa v školstve deje, predsa nie je vina tých detí. Nasadli do tohto vlaku za iných podmienok, za akých sa v ňom teraz vezú. Fungujú v nezmyselnom systéme niečoho, čomu ani samy nerozumejú.
Nechápem však tú čudnú zotrvačnosť, s ktorou to pasívne prijímajú aj napriek nespokojnosti, ktorá je prítomná vo všetkom, čo robia.
Noví ľudia v systéme
Vychádza mi z toho len jedna vec. Buď sa stretávame s poslednou generáciou, ktorá sa ešte hrá na to, že akceptuje starý systém (aspoň formálne), pokúša sa v ňom fungovať aj napriek tomu, že vidí a vníma jeho zvetranosť.
Alebo tu máme prvú generáciu, ktorá vidí a vníma nefunkčnosť celej spoločnosti, ale nemá dostatok vedomostí (alebo možno potenciálu), aby celý tento prekomplikovaný systém pochopila, a tým ani silu a vôľu niečo s tým urobiť.
Z toho vyplýva, že mladí ľudia, ktorí budú ešte krátky čas do tohto systému pritekať, budú v lepšom prípade rovnako stratení ako tí, ktorých vidíme doteraz (generácia X) – alebo v horšom prípade, otupenejší viac ako všetci, čo prišli doteraz (generácia Z) – alebo je tu ešte tretia možnosť, že ľudia, ktorí sú už mimo tohto zrohovateného konceptuálneho systému a nechcú v ňom už plávať, sem neprídu vôbec.
Nie učitelia, ale pomocníci
Je tu však aj niečo iné. Všetci tí mladí ľudia chcú pochopiť nielen tento systém, ale aj samých seba, chcú prísť na to, ako byť šťastní a spokojní, ako byť sami sebou, každý z nich na úrovni, na ktorej to dokáže. Nechcú, aby im to niekto nadiktoval, ale aby im to niekto vysvetlil.
Nechcú žiť v konštruktoch dávnych filozofických tradícií, chcú vedieť, čo môže skvalitniť ich život.
