O niekoľko desaťročí Európu nespoznáme. To tvrdí vládna kampaň sprevádzajúca blížiace sa maďarské referendum o povinných kvótach. S tým sa dá len súhlasiť. Ešte aj ľudia s fantáziou Jula Verna by boli prekvapení, keby sa z konca 19. storočia mohli pozrieť do Európy prvých desaťročí nasledujúceho storočia.
Stefan Zweig na tomto údese založil svoju výpravnú autobiografiu. Konštatuje, že Viedeň sa za pár desaťročí od konca 19.storočia zmenila z mondénneho centra ríše na provinčné hlavné mesto krajiny traumatizovanej vojnou.
Preto tvrdiť, že keby nebolo kvót presadzovaných Bruselom, žijeme si tu ako v hobitíne, je groteskné. Taký je však štýl orbánovskej „informačnej“ kampane.

Povážte už len otázku, na ktorú budú susedia v referende začiatkom jesene odpovedať: „Ste za to, aby Európska únia aj bez súhlasu maďarského parlamentu mohla stanoviť povinné presídlenie nemaďarských občanov do Maďarska?“
Rozumej: ste na hlavu padnutí a necháte, aby vám do domu nasťahovali cudzincov nejakí bruselskí autokrati?