Keď odborná verejnosť vítala schválenie dlhovej brzdy volaním hosanna, bolo na tomto mieste napísané, že až tak veľmi sa tešiť nemusia, lebo politici ešte navymýšľajú rôzne legendy a triky, aby ju oslabili či akosi podliezli. Veta v programovom vyhlásení o zmene ústavného zákona preto dokázala prekvapiť iba tých, ktorí veria, že záblesk osvietenia politikov ustojí aj pokušenia vládnutia. Neustojí.
Expertne sa zamýšľať, prečo je „investičná výnimka“, ktorou Kažimír zdôvodňuje útok na brzdu, nenáležitá a účelová, nemá význam. Výpovedná je spomienka, že keď ešte vláda Fico II sondovala v opozícii eventuálnu podporu pre zmäkčenie ústavného zákona o brzde, jej argumentom bola vtedy dlhová služba, ktorá si vraj pri skvelých úrokoch nemôže výhodne požičať. Lebo brzda.
Po novom sú to, pre zmenu, investície – znejú akosi príťažlivejšie. Veď kto by už bol proti investíciám, a ešte k tomu „strategickým“ (Kažimír)? Odhliadnuc od bizarnosti, že pre Fico III je strategický aj „národný letecký dopravca“, nikto nebude proti, ak rozumnú investíciu „vyhospodária“ na výdavkovej strane rozpočtu.
