Zmluva o národnom futbalovom štadióne, ktorú Plavčan slávnostne podpísal, je akoby neverbálnym memorandom, prečo je zmena zákona o dlhovej brzde pre Fica & Kažimíra taká nevyhnutnosť.
Sedemdesiatpäť miliónov, za ktoré spriatelená spoločnosť predá dielo štátu, je symbolický odkaz všetkým ďalším klientom, že na investičnú žiadzu Fico III sa môžu spoľahnúť.

Samozrejme, nová finta vo verejnom obstarávaní – štát si načatý projekt osvojí ex post – má aj pekné ideologické zdôvodnenie: národné štadióny majú všade a štát sa v nich angažuje.
To je pravda. Napokon, či dať 75 miliónov na dejisko troch reprezentačných zápasov ročne, alebo na učiteľské platy –, aby sme zostali v rezorte –, je čisto vec politických priorít.
Fico III a jeho minister teraz práve ukazujú, kde ležia tie ich.