Autor je politológ
Spoločnosť nikdy nebude lepšia ako politické stany, ktoré ju riadia. A to aj napriek tomu, že niektoré partaje sa namiesto reálnej agendy prezentujú iba ako hovorcovia znechutených más. Ponúkajú falošnú nádej, ktorá ešte viac znižuje dôveru k štandardnému straníckemu systému.
Z tohto dôvodu veľmi sviežo pôsobí snaha dvoch koaličných subjektov novelizovať zákon o politických stranách a politických hnutiach. Netreba však zabúdať, že problém treba vnímať v celej jeho šírke.
To, že politická strana je svojím spôsobom komoditou, ktorá sa aj tesne pred voľbami dá zobchodovať, je fakt. Pravdou je aj to, že je to legislatívne v poriadku a napokon, treba uznať, že konečné slovo majú predsa voliči vo voľbách.
Lenže strany nesmú byť tovarom ani značkou v biznispláne. Stačí sa pozrieť na niekdajšiu Alianciu nového občana Pavla Ruska u nás a konkrétny príklad zo susedného Česka v podobe Vecí verejných Víta Bártu. Oba príklady ukazujú, že takto vybudovaná strana má hlinené nohy, ale ešte predtým, ako sa rozsype, dokáže urobiť veľa zla.
Obchodovanie s nimi treba zastaviť, lebo to spôsobuje vážne zásahy do štandardnej súťaže politických subjektov. Treba však otvorene konštatovať, že koreň problému nie je len v tom. Strany by svojou činnosťou mali dokázať, že zvládajú samy seba a rovnako vedia aj riadiť spoločnosť.
