Autor nie je spisovateľ
Ukazujem babičke v čítanke krásny obrázok tanku z bojovej básničky o vojne, ktorú som na oslobodenie recitoval v škole. Aj jej kúsok prečítam, lebo ona slabo vidí:
„Na naší školní zahrádce se malá břízka kývá. Víš, kdo tu břízku zasadil? Sovětský voják Ivan!“
„Čo to recituješ za zhovädilosť? Nás žiadni Ivanovia neoslobodili! Oslobodili nás Američania!“ vykrikovala mama z kúpeľne. „Druhý front, Eisenhower a Patton, to boli frajeri!“
„Spamätaj sa, Márinka,“ zakričala babička, „samozrejme, že nás oslobodili Sovieti. Prišli do Liberca, plné tanky ich boli. Krásni chlapci, usmiati, máme fotku, ako si ťa brali na plecia a požičiavali ti čiapku.“ „Aj samopaľ?“ pýtam sa a veľmi si prajem, aby bola vojna.
Ja s Dodom by sme mohli mať tank a kaťuše. Možno aj lietadlo, ale to asi nechcem, lebo všade vysoko sa počúram, najmä na reťazáku, a ľudia dolu vyťahujú dáždniky.
„Usmiati, to iste, natahaní boli! Vši som dostala, svrab a kiahne!“ vykrikuje mama, ktorá si zrazu zázračne spomenula na oslobodenie. „Dávali ste mi na tie vši petrolej a ostrihali lokničky.“
„Čo tam po všiach, hlavne, že bol mier a Nemec vypadol,“ povedala babička. Debilný mier, hovorím si.
