Pred mnohými rokmi som mal možnosť preveriť tisícky stránok prepisov telefonických odpočúvaní zo strany Mečiarovej SIS v rokoch 1996 až 1998.
Okrem mafiánov, politikov, privatizérov a podnikateľov sa v tejto zbierke ocitli aj rozhovory desiatok novinárov. Zdalo sa, že z poslednej kategórie sa žiadne odpočúvanie netýkalo ničoho iného, len novinárov, ktorí si robia svoju prácu, prípadne ich súkromných záležitostí ako nakupovanie alebo popíjanie s priateľmi.
No aj tak sa tu ocitli, ich nudné životy ostali zachované pre budúce generácie. Prirodzene, že nezákonne – žiaden súdny systém by nemohol poriadne skontrolovať toľko žiadostí o sledovanie, keby ich aj niekto bol v skutočnosti podal.
Nezákonné sledovanie, tak ako štátom povolené vraždy a politicky schválené rozvraty privatizácie a obstarávania, boli poľutovaniahodnou súčasťou života v tejto krajine v 90. rokoch a aj po nich. Ako čas plynul, organizovaný zločin v štátnom sektore sa neodvratne stal rafinovanejším.
