Autor je ekonóm, pôsobí v Prognostickom ústave SAV
Imigrantov máme na Slovensku zatiaľ minimum. Naše televízne štáby musia úporne vyhľadávať naturalizovaných sýrskych doktorov či ruských športovcov, aby náš ľud videl, že imigranti nemajú rohy a kopytá.
V starých členských štátoch Európskej únie je to inak. Dnes tam žije vyše 51 miliónov imigrantov. Z nich asi 18 pochádza z inej členskej krajiny (ako napríklad Slováci žijúci v Británii) a 33 miliónov prišlo z iných krajín sveta. Najviac imigrantov žije v Nemecku, Británii, Taliansku a Španielsku.
Imigranti tam tvoria viac ako 12 % celkového obyvateľstva. Mnohí z nich získali občianstvo a majú aj volebné právo. Dôležitá je aj druhá a tretia generácia imigrantov, ktorá získala občianstvo už pri narodení.
Koho by volili naši Maročania?
Ak zohľadníme aj tieto generácie imigrantov, v niektorých štátoch ide o viac ako jednu pätinu celkového obyvateľstva. Špecifická je najmä situácia Veľkej Británie. Ak by pokračoval prílev imigrantov dnešným tempom, v roku 2060 by každý tretí Brit bol imigrantom v prvej alebo druhej generácii.
Imigranti a ich potomkovia sa stávajú dôležitou volebnou témou. Nielen pre extrémnu pravicu (pre ktorú sú imigranti darom z neba), ale aj pre mainstreamové politické strany. Tie si uvedomujú, že bez hlasov etnických menšín sa budú voľby vyhrávať čoraz ťažšie. V USA to mimochodom Demokrati pochopili už dávno, kým Republikáni sa ešte neprebudili.
Predstavme si, že by sme aj na Slovensku mali zhruba pol milióna voličov narodených v Turecku, Pakistane, Maroku či na Ukrajine. Koho by volili? Odpoveď znie, že záleží na ich vzdelaní a krajine pôvodu.
Tureckí gastarbeitri
Čo sa týka občanov inej členskej krajiny EÚ (Česi, Maďari, Nemci či Rumuni), tak by sa ich volebné preferencie veľmi nelíšili od preferencií Slovákov z tej istej spoločenskej vrstvy. Trochu iná by bola situácia pri imigrantoch z krajín mimo Európskej únie.
Do Nemecka prišla prvá generácia tureckých gastarbeiterov v 60. rokoch minulého storočia. Tureckí muži pracovali najmä v továrňach a baniach, kým ženy sedeli v getách pri deťoch.
Väčšinu Turkov zaujímala skôr turecká politika ako nemecké politické šarvátky. Ale keď už išli k voľbám, celkom prirodzene 90 % z nich hlasovalo pre nemeckú sociálnu demokraciu. Situácia sa zmenila po roku 2000.
Od ľavice k Angele
Na scénu prišla druhá a tretia generácia Turkov narodených v Nemecku. Mnohí už sú typickými predstaviteľmi strednej triedy s lepším vzdelaním, slušným príjmom a politickými názormi, ktoré sa už netýkali len minimálnej mzdy, odborov a solidarity.
Skôr ich zaujímajú otázky etnickej diskriminácie a integrácie do väčšinovej spoločnosti. Turecká menšina oceňuje úlohu CDU a Angely pri budovaní silnej ekonomiky, ako aj jej postoj k migračnej kríze. Mnoho Turkov zastáva konzervatívne postoje v oblasti rodiny a CDU im je názorovo bližšia ako SPD.
