Autor je analytik XTB
Nárast čínskych investícií nie je ničím prekvapivým. Jej ekonomika je druhá najväčšia na svete. MMF odhaduje, že v roku 2015 dosiahla jej veľkosť v dolárovom vyjadrení 63 percent ekonomiky USA a takmer trojnásobok tretej najväčšej ekonomiky – Japonska.
V rebríčku celkového objemu zahraničných investícií však krajina zaostáva, podľa CIA Factbook sa nachádza až v druhej desiatke. Otázka preto neznie, prečo prichádzajú čínske investície do Európy, ale prečo ich je tak málo.
Odpoveďou sú kontroly pohybu kapitálu. Je síce pravda, že v novom tisícročí prešli pravidlá pre zahraničné investície značnou liberalizáciou. Pred vstupom do WTO v roku 2001 boli zahraničné investície obmedzené takmer výhradne na získavanie prístupu ku komoditám, žiadosti o povolenie pre iné investície boli väčšinou zamietnuté.
S prudkým ekonomický rastom sa motivácia čínskej vlády držať kapitál doma znížila, pravidlá pre vonkajšie investície sa uvoľnili a od roku 2013 ich dokonca aktívne podporuje vláda.
Stále však musia zamýšľané investície prejsť viacstupňovým schvaľovacím procesom, kým dostane investor definitívne povolenie a prístup k devízam. Čínske firmy teda stále čelia podstatne vyšším obmedzeniam na zahraničné investície ako spoločnosti zo zvyšku sveta.
Liberalizácia v novom tisícročí pomohla dostať ročný objem vonkajších investícií z menej ako 5 mld. USD na viac ako 100 mld. USD v roku 2015. Tých zopár rokov investičného boomu však zatiaľ na prvú desiatku v globálnom objeme investícií nestačilo.
Boom začiatkom tohto roka
Nemalo by však trvať dlho a Čína by sa v nej mala ocitnúť. Začiatkom roka 2016 je investičná aktivita čínskych firiem v zahraničí brutálna. Objem zahraničných fúzií a akvizícií bol za prvý kvartál vyšší ako za celý minulý rok.
