Májový Focus viac-menej pritakáva hypotéze, že nová frizúra politickej scény, ktorú kreoval veľký umelecký kaderník – voľby – má ambíciu byť trvalou. Okrem Kollárovej (skvelej) rodiny, ktorú nedávny Polis odsunul pod a teraz Focus vytiahol nad čiaru ponoru, vyzerá ostatná parlamentná rodina už usadene a stabilizovane.
Je zrejmé, že pokiaľ strany nerozhýbu poryvy externého prostredia, vydržia v novej štruktúre – plus mínus štatistická chyba – síce nie do konca sveta, ale aspoň taký čas, aby sa recyklovala nehybnosť z minulého volebného obdobia.
Pamätáte? Mohlo sa diať cétečko, Váhostav, Kostka, teta Anka, hocičo, tabuľky boli zmrazené od mesiaca k mesiacu. Transformáciou z veľkého hegemóna na hegemóna stredného vzrastu prechádza Ficova strana. Radosť sa pozerať. Smer berie 28 percent – čo je aj volebný výsledok – ako údel, a nie dôvod na mimoriadny volebný snem.
My, ktorí vieme, že sme na Slovensku, sa nečudujeme ničomu, ale treba vedieť, že – bez ohľadu na udržanie moci – pád o 15 percent by všade inde volal po hlave predsedu. Námietka, že predsa každý vie, že bez Fica by nemali ani toľko, neusvedčuje komentátora z naivity, ale Smer z abnormality, závislosti od zakladateľa, bez ktorého nemá budúcnosť (HZDS, SDKÚ).
