Počas dvoch týždňov majstrovstiev sveta sa na hokej stanú odborníkmi takmer všetci. A intenzívne ho prežívajú aj laici – autora textu nevynímajúc.
Aj laik musí zaregistrovať obrovské sklamanie po stratenom zápase s Bieloruskom. Postrehne titulky v novinách ako „Babráci!“, vidí však i skalných fanúšikov, ktorí majú ešte vždy autá či balkóny vyzdobené štátnymi vlajkami a po pár poldecákoch sa zhlboka nadýchnu a zarevú: „Slovenskoooo!“
Aj laik sa však rozpamätá, ako už dlhší čas sleduje napätie v hokejovom zákulisí. Ako sa niektoré hokejové osobnosti vzbúrili proti vedeniu hokejového zväzu a kritizovali tandem Široký – Nemeček. Ako presakujú informácie, že sa aj v ušľachtilom športe dostávajú k slovu osobné a ekonomické záujmy a že sa vzhľadom na finančnú náročnosť a chýbajúcu širšiu podporu stáva z hokeja elitárska záležitosť.
A aj laik registruje obavy o budúcnosť hokeja. No a budúcnosť je odrazu tu, slovenských hokejistov v NHL je ako šafranu a primeraným súperom nášho mužstva sú Maďari.
A aj laikovi musí hneď zísť na um paralela medzi situáciou na pomyselnej slovenskej ľadovej ploche a atmosférou v krajine. Veď celá krajina je ihriskom, na ktorom sa akosi nedarí, potešenie z hry je minimálne. Manažment je spokojný, finančné toky stabilizované, biznis kvitne.
