Udalosť týždňa
Obchvat Bratislavy. Jednoducho preto, lebo ak vláda odklepne, hoci aj na druhýkrát, podujatie za 1,9 miliardy, je to udalosť z podstaty veľkosti investície, ktorá je – aby sme boli v obraze – v ráde napríklad atómky v Mochoviciach (zatiaľ 4,6 miliardy). Problém je, že projekt je (vysoko) kontroverzný, expertné názory za a proti sa bijú v pomerne remízovom súboji, na čom nič nemení ani Brecelyho „mojou úlohou bolo zistiť, či je výhodný pre Slovensko, či je transparentne vysúťažený a či je potrebný, čo som zistil“. Fakt? Za mesiac? Keby sa idea Value for Money, ktorá je aj v programovom vyhlásení vlády, mala kde prioritne aplikovať, tak je to stavba za takmer dve miliardy, do ktorej by sa malo pustiť, len keď sú minimálne pochybnosti.

Chybný krok I
Fico & Kažimír zakopávajú dlhovú brzdu. S argumentom, že potrebujú z brzdy „investičnú výnimku“, sondujú terén pre ústavnú zmenu. Financovanie diaľnic a železníc po roku 2020 je však najmä legenda na odklonenie pozornosti od nadlimitného míňania, ktoré pripravujú až do tej krajnej miery, že sa boja sankčných mechanizmov brzdy. (Pri 55 percentách dlhu sa aktivujú výdavkové stropy, pri 57 je povinne vyrovnaný rozpočet a pri 60 má byť hlasovanie o dôvere). Pozrime si vec z druhej strany: Na rok 2019 (rečami) respektíve 2020 (v programe) sľubujú vyrovnaný rozpočet, ale na dlh, ktorý sa zvyšuje deficitom, chcú výnimku. Na toto opozícia, od ktorej potrebujú deväť hlasov – nech je, aká chce – skočiť nesmie. Na Slovensku, odkedy existuje, ešte nebol taký rok, v ktorom byť štát vyžil z vlastných príjmov.