Autor bol vysokým zástupcom EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku, generálnym tajomníkom NATO.
Európska únia má nebezpečný prípad nostalgie. Nielenže túžba po „starých dobrých časoch“ – predtým, ako EÚ údajne začala zasahovať do národnej suverenity – podnecuje vzostup nacionalistických politických strán, ale európski vodcovia sa naďalej snažia používať včerajšie riešenia na dnešné problémy.
Z európskej integrácie mal ťažiť každý. Vždy, keď pristúpil nový štát, dostal finančnú pomoc, zatiaľ čo existujúci členovia získali prístup na nový trh. Očakávalo sa, že výhody budú zrejmé nielen z celkových údajov, ale aj z vlastných skúseností jednotlivých občanov.
Ekonomická bolesť
No realita je menej zrejmá. Po globálnej finančnej kríze v roku 2008 stáli slabšie ekonomiky Únie pred prudko stúpajúcou nezamestnanosťou, najmä mladých ľudí, zatiaľ čo jej silnejšie ekonomiky cítili tlak na „prejavenie solidarity“ vo forme finančnej výpomoci krajinám v núdzi.
Keď silnejšie ekonomiky finančnú výpomoc poskytli, zahrnuli do nej aj požiadavky na úsporné opatrenia, ktoré príjemcom sťažovali ekonomické oživenie. Iba málokto bol spokojný a mnohí pripisovali vinu európskej integrácii.
