Autor je spisovateľ
Ako ľudia sa obvykle pohybujeme vzpriamene. Kráčame na dvoch nohách, a teda z pohľadu zvierat neprirodzene. Dotýkať sa povrchu takto, menej než by sme vzhľadom na počet končatín mohli, je v živočíšnej ríši čosi neobvyklé.
Ak to aj zvieratá niekedy urobia, je to zväčša iba na chvíľu. Rýchlo sa rozhliadnu po okolí a hneď zosadnú nadol. Dobre vedia, že tí, ktorí vyčnievajú nad okolie, vidia síce ďalej, no zároveň sa sami stávajú viditeľnými. Z ich pohľadu je náš spôsob chôdze neobyčajne riskantným počínaním. Všetkým tým štvornohým, v prípade hmyzu aj viacnohým stvoreniam by čosi také ani nenapadlo.
Kráčať niekam s hlavou takmer v oblakoch značí pristupovať k životu idealisticky. A tak aj tí, ktorí seba samých považujú za pragmatikov, ako chodci neváhajú celým telom demonštrovať dôležitosť otvorených postojov, riskovať pre ne aj pád nadol.
Zdá sa, že spomedzi živých bytostí sme to práve my, ktorí sa bez toho, aby sme mali krídla, vzdávame istoty pevného kontaktu so zemou. Na rozdiel od cirkusových zvierat balansujeme na dvoch nohách z vlastnej vôle.
