autor je psychológ
Sledovaním športových prenosov z hokejových majstrovstiev sveta sa pri výkonoch našich reprezentantov mnohým fanúšikom okrem iných podnetov „zrkadlí“ odraz mentálneho nastavenia hráčov s obrazom a nastavením časti populačnej kategórie ľudí, ktorí sú súčasťou tejto krajiny.
Konkrétne mám na mysli rezignujúci postoj hráčov v hraničných situáciách, keď majú potvrdiť prevahu a sebavedomý postoj, s rezignujúcim postojom prevažnej časti ľudí, ktorých ihriskom je iný priestor a iná scéna.
Koniec koncov diskusné fóra sú priamymi svedkami takýchto asociácií. Odvolávať sa, že takéto postoje sú sprievodným znakom nášho „slovenského nastavenia a mentálnej výbavy“, nie je zasa ničím iným, len hľadaním výhovoriek, v čom sme skutočnými „majstrami sveta“ – v odbore, ako sa dokázať zbavovať osobnej zodpovednosti.
Aspoň náznak optimizmu
Zrkadlo reprezentačného výkonu sa stáva výkladnou skriňou slovenskej spoločnosti. Môžeme prijať za svoje aj takéto konštatovanie. Občas však pri sledovaní týchto diskusií (vynímajúc vulgarizmy a osobné urážky) zarezonuje aj optimisticky postoj, že sa môžeme dočkať aj zmeny.
To by znamenalo prechod z módu pesimistického nastavenia do roviny stavu, ktorý pomenovávame ako optimizmus, čo je vzhľadom na prevládajúcu realitu stav nevídaný a dal by sa zaradiť do príbehu Alica v krajine zázrakov.
Prijímanie roly archetypu trpiteľa, čo mnohí zaraďujú do portfólia našich „historicky podmieňovaných čŕt“, sa u mnohých diskutujúcich a u mnohých fanúšikov už transformuje do roly „aktivistov“, teda ľudí aktívne požadujúcich zmenu, a to nielen zmenu vonkajších podnetov, vonkajších podmienok, ale aj zmenu týkajúcu sa vnútorného nastavenia priamych aktérov na ihrisku.
Aj tu platí priama paralela s našou spoločnosťou? Ľudia už začínajú odmietať „stavy statickej osudovosti“ vyjadrené aj výrokom niektorého z hráčov „s tým sa už nedalo niečo robiť“ a žiadajú prekročenie týchto tieňových obmedzení.
Chceme viac aktivity
Rola štatistov je pre mnohých minulosťou a historickým prežitkom, realitu, už nechcú mať sýtenú osudovosťou, ale „účelovosťou“ a tou je chcieť meniť a zmeniť daný stav.
