Autor je politológ
Roky načúvame hlasom z verejného priestoru o programovej vyprázdnenosti politických strán, o chýbajúcej vízii štátu, o nekompetentnosti alebo strachu či lenivosti uskutočňovať štrukturálne reformy. O tom, že nevieme ako ďalej, lebo sme sa už zbavili Mečiara, sme v NATO, EÚ, OECD a inde.
Nejaké tie reformy sme zbúchali počas dzurindovsko-miklošovskej éry a asi nám neostáva nič iné iba ad hoc reagovať na svetové a slovenské krízy či smernice z Bruselu.
Politici sa snažia nemotorne uchopiť nejakú veľkú tému: vo všeobecnosti nefungujúci štát, donebavolajúcu korupciu a takisto večné problémy – zdravotníctvo, školstvo, prípadne regionálne rozdiely. Určite je toho viac v každom rezorte, čo by sa zišlo akútne riešiť. Naši volení zástupcovia však reagujú na hľadanie výziev štýlom: riešme problémy podľa toho, čo priniesol prieskum verejnej mienky.
Reformy v zásuvkách
Pritom by stačilo pozrieť sa do „šuplíkov“ a aspoň občas si okrem vox populi vypočuť aj hlasy odborníkov.
Špecialisti dnes darmo majú dáta, výskumy, vypracované relevantné štúdie, všetko pekne podložené a pripravené na uvedenie do života, keď je to marketingovo nepredajné, príliš zložité, výsledky nebudú za jedno volebné obdobie a roboty bude ako na kostole.
