V nemocničnej izbe v Havlíčkovom Brode sa dvíha z postele pán akoby vystrihnutý z bestselleru o storočnom starčekovi, ktorý vyliezol von oknom a zmizol. Imrich Gablech sa zmiznúť nechystá, ale s románovým hrdinom má okrem požehnaného veku ešte čosi spoločné: množstvo dobrodružstiev, ktoré prežil. Je legendou.
Sluch už mu neslúži ako kedysi a ľavá noha bolí ako čert, ale vidno, že sila v rukách pretrváva. „Veď cvičím furt ako blbec,“ spontánne vyhŕkne z Imricha Gablecha, najstaršieho žijúceho veterána druhej svetovej vojny.
„A ešte pamäť, tú mám dobrú. Od októbra 1918 si spomínam na všetko. Teda na všetko podstatné, na sprostosti nie,“ mávne rukou rodák z obce Hrachovište pri Novom Meste nad Váhom.
Láska na inzerát
Gablech sa narodil pred vyše sto rokmi, 4. novembra 1915 v početnej rodine maloroľníka. Pôvodne sa chcel stať kňazom, no potom do jeho života zasiahla láska na inzerát.
„Do rúk sa mi dostali noviny s výzvou 1000 nových pilotov republike. Hneď som na ňu reagoval,“ rozhovorí sa veterán. Gablech absolvoval leteckú a poddôstojnícku školu v Chebe a pilotnú školu v Prostějove. Mníchovský diktát i násilné rozbitie ČSR ho zastihli v Žiline.
„Už vtedy sme si s niekoľkými kamarátmi prisahali, že utečieme, ale nedalo sa. Pri hangári s lietadlami stála nemecká stráž.“
