Autor je stredoškolský učiteľ a spisovateľ
Neutíchajúca polemika okolo knihy Sekerou a nožom pomaly začína vyvolávať dojem, že umelecká literatúra je stále dôležitá. Národu aj v čase akcelerujúcej technologickej revolúcie záleží na kvalite toho, čo číta. Latku nechce znížiť ani o milimeter, a keď sa do osnov najobľúbenejšieho zo všetkých predmetov vkradne niečo, čo nespĺňa jeho vysoké čitateľské nároky, okamžite sa ústami ochrancov svojej duchovnej nepoškvrnenosti ozve.
Keby tie ústa neplakali na cudzom hrobe, dalo by sa tomu možno rozumieť. Kedysi sa velební páni triafali aspoň do terča. Napríklad Mons. Sokol pred dvadsiatimi rokmi celkom správne zaútočil na satanistickú skupinu Black Sabbath.
Záujem o jej bratislavské vystúpenie síce po jeho kampani prudko stúpol, ale aspoň poukázal na riziko, že taký koncert môže ovplyvniť mladých ľudí, ktorí ľahko podľahnú devastácii duše a dajú sa na scestie.
Vtedy išlo o hudbu, teraz o knihu, no menovateľ je spoločný – opäť sa ide „predchádzať duchovným škodám“. A práve to je mimo misy. O knihy už predsa vôbec nejde.
