AUTORSKÁ STRANA SVETLANY KOLESÁROVEJ

Nepotrebujem ministerstvo, len dobrého učiteľa

Neviem pochopiť, kde sa stratí tá obrovská radosť zo školy, ten záujem, s ktorým prídu prváčikovia, hovorí riaditeľ gymnázia Pavel Sadloň.

RNDr. Pavel Sadloň, učiteľ geografie, od marca 1990 riaditeľ Gymnázia L. Sáru v Bratislave, do apríla 2016 prezident asociácie riaditeľov štátnych gymnázií SR (vzdal sa zo zdravotných dôvodov). (Zdroj: MARTIN ŠOPINEC)

Krátko po revolúcii si Pavla Sadloňa kolektív bratislavského Gymnázia L. Sáru zvolil za riaditeľa a odvtedy ho 26 rokov úspešne vedie. Na štvorročné bilingválne talianske štúdium sa im tento rok hlási trojnásobok, na osemročné štúdium takmer päťnásobok uchádzačov. Pavel Sadloň roky šéfoval aj Asociácii riaditeľov štátnych gymnázií a vždy sa kriticky vyjadroval k reformám. 

Čo sa za tých 26 rokov zmenilo v školstve k lepšiemu a čo k horšiemu? 

„To je veľmi široká téma. Veľkou nevýhodou školstva je, že na čele rezortu sa často menia vedúci pracovníci. Každý prichádza so svojou myšlienkou. Za tých 26 rokov sa vymenilo osemnásť ministrov, čo sa ukázalo aj v rôznych koncepciách. Plusom, ktorý za tie roky vidím, je, že deti osobnostne rastú. Už si dokážu uvedomovať výhody prostredia, ktoré vzniklo. Mnohí majú zahraničné skúsenosti, vedia narábať s demokraciou. Vedia si svoj študijný program zariadiť tak, aby v maximálnej miere rástli. Samozrejme, každý má aj slabé stránky a aj prílišná demokracia či benevolencia môže viesť k tomu, že ten, kto bol zvyknutý, že ho vždy niekto niekam tlačil, ak ten tlak ustúpi, on začne upadať. Ten direktivizmus v niektorých stále cítiť. Sú ľudia, ktorí čakajú na príkaz. Ako keby sa báli slobodne sa rozhodnúť a vziať zodpovednosť za svoje rozhodnutie, čo je veľmi náročné. Niektorí sa radšej vzdajú moci, len aby na seba nemuseli preberať zodpovednosť. Je jednoduchšie riadiť sa pravidlami, ktoré sú prísne a striktné, pritom nejdem do žiadneho rizika."

Vám sa zdá, že už aj deti majú toto v sebe?

„Niektorí sú veľmi šikovní a majú ambície, chcú niečo dosiahnuť. Nemusíte ich presviedčať, že cudzí jazyk sa im zíde, že otvára brány štátov aj možnosti štúdia. No niekoho musíte stále presviedčať, venuj sa jazykom, využívaj informatizačné a komunikačné prostriedky, ale vo svoj prospech, nie v prospech hry a zábavy. Nikdy som však nevidel tak plynulo sa v cudzom jazyku vyjadrovať mladých ľudí ako v súčasnosti. U staršej generácie by sme ťažko hľadali ten všeobecný rozmer jazykového vybavenia, ako dnes cítiť u mladej generácie."

Myslíte u vás v škole alebo všeobecne?

„Všeobecne sú mladí podstatne lepšie jazykovo vybavení. Aj keď nemôžeme žiadať, aby si všetci mladí ľudia uvedomovali že cudzí jazyk je dôležitý.“

Vidíte aj osobnostný rast učiteľov?

„Učiteľ za 26 rokov musel absolvovať obrovské množstvo zmien. Podpísalo sa to na profile každého z nich. Niekoho odrádza, že musí byť stále pod tlakom zmeny, a niekto tú zmenu prijíma ako impulz, aby niečo zlepšil. Celá učiteľská obec je však pod tlakom veľmi silnej byrokratizácie. Samo ministerstvo školstva si to pred piatimi-šiestimi rokmi uvedomilo a naštartovalo proces debyrokratizácie. Učiteľa sme tak zaťažili papierovaním, že oslabujeme jeho pedagogickú schopnosť dosiahnuť lepší výsledok.“

Aj pedagógovia na vysokých školách hovoria, že to, čo sa najmenej hodnotí, je pedagogická činnosť.

„To je ten formalizmus, ktorý je nadradený nad kvalitu. Vyplníme políčka a máme pocit, že kvalita sa zlepšuje. Práve toto je slabá stránka školstva. S vysokými školami sme robili báječné projekty, ale po šiestich rokoch vysokoškolskí pedagógovia ukončili spoluprácu. Na fakulte im to nikto nikam neráta, naopak im to priťažuje, lebo ich to oberá o čas. U nich sú hodnotené len vedecké články v karentovaných časopisoch. Viem, že je to dôležité, ale kto sa bude starať o vzťah medzi vysokými a strednými školami? My sami pociťujeme, že by sme mali mať užší kontakt so základnými školami, aby sme si vyhľadávali a vychovávali žiakov, ktorí k nám prídu. Prepojenie systémov zlyháva na plnej čiare. Stráca sa motivácia žiakov, ktorú by sme chceli zlepšiť. Učiteľ by mal byť celoživotný optimista, v žiakovi by mal vidieť potenciálne niekoho, do koho sa pretaví jeho schopnosť niečo naučiť."

Ako sa to u vás ukazuje? Máte prehľad, ako sa uplatňujú vaši žiaci?

„Ukazovateľ, ktorý platil pred dvadsiatimi, tridsiatimi rokmi, či sa naši žiaci dostali na vysokú školu, sa dnes úplne stratil, lebo dnes sa aj najslabší žiak na ňu dostane."

Je veľa vysokých škôl a málo študentov.

„Čo je horšie, že on si dá prihlášky, ktoré sú svojím zameraním diametrálne odlišné, na rezervnú školu, ktorá tvorí zálohu, ak sa nedostane na tú svoju."

Nemáte spätnú väzbu, ako sa vaši žiaci uplatnili v živote, či si našli zamestnanie?

„Od triednych učiteľov, ktorí sa so žiakmi stretávajú, vieme, že zamestnanosť našich žiakov, ktorí prešli vysokou školou (tých, čo neprešli, je minimum), sa pohybuje medzi 90 až 100 percentami. Druhá vec je, koľkí sú zamestnaní v odbore, ktorý skončili, a tam už percento výrazne klesá." 

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Autorská strana


Článok je zaradený aj do ďalších tém Čítanie+

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Osem zásadných zmien v hypotékach, ktoré odštartujú od marca

Kto si málo sporí a príliš často mení zamestnanie, dostane o niečo nižší úver ako doteraz.

KOMENTÁRE

Na obranu bratislavskej kaviarne

Kaviareň je so svojím dešpektom k spiatočníctvu pre vidiek trvalou výzvou.

BRATISLAVA

Bol priekopník – utečenec. Jeho meno zmizlo z novín aj z histórie

Václav Nedomanský má zo svetových šampionátov deväť medailí.

Neprehliadnite tiež

Vtedy sme neštrngali (Vico)

Karikatúra denníka SME (kreslí Vico).

KNIHA TÝŽDŇA

Doslova toxický nacizmus

V kombinácii s realitou železobetónových bunkrov, odkiaľ riadil premenu sveta, si Hitler vytvoril mix toxických, mentálnych i skutočných bublín.

PÍŠE ROMAN JANČIGA

Na obranu bratislavskej kaviarne

Koncom 19. storočia vystúpil advokát Miloš Štefanovič s kritikou dobových elít. Vyčítal im, že zbožšťujú vidiek a zanedbávajú mesto.

KOMENTÁR MÁRKA FINTU

Križiak z pusty

Kým Jobbik sa posúva z okraja do stredu, podpredseda strany Toroczkai slúži predsedovi práve na to, aby si tých svojich gardistov a hulvátov udržal.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop