SME

Nepotrebujem ministerstvo, len dobrého učiteľa

Neviem pochopiť, kde sa stratí tá obrovská radosť zo školy, ten záujem, s ktorým prídu prváčikovia, hovorí riaditeľ gymnázia Pavel Sadloň.

RNDr. Pavel Sadloň, učiteľ geografie, od marca 1990 riaditeľ Gymnázia L. Sáru v Bratislave, do apríla 2016 prezident asociácie riaditeľov štátnych gymnázií SR (vzdal sa zo zdravotných dôvodov). (Zdroj: MARTIN ŠOPINEC)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Krátko po revolúcii si Pavla Sadloňa kolektív bratislavského Gymnázia L. Sáru zvolil za riaditeľa a odvtedy ho 26 rokov úspešne vedie. Na štvorročné bilingválne talianske štúdium sa im tento rok hlási trojnásobok, na osemročné štúdium takmer päťnásobok uchádzačov. Pavel Sadloň roky šéfoval aj Asociácii riaditeľov štátnych gymnázií a vždy sa kriticky vyjadroval k reformám. 

Čo sa za tých 26 rokov zmenilo v školstve k lepšiemu a čo k horšiemu? 

„To je veľmi široká téma. Veľkou nevýhodou školstva je, že na čele rezortu sa často menia vedúci pracovníci. Každý prichádza so svojou myšlienkou. Za tých 26 rokov sa vymenilo osemnásť ministrov, čo sa ukázalo aj v rôznych koncepciách. Plusom, ktorý za tie roky vidím, je, že deti osobnostne rastú. Už si dokážu uvedomovať výhody prostredia, ktoré vzniklo. Mnohí majú zahraničné skúsenosti, vedia narábať s demokraciou. Vedia si svoj študijný program zariadiť tak, aby v maximálnej miere rástli. Samozrejme, každý má aj slabé stránky a aj prílišná demokracia či benevolencia môže viesť k tomu, že ten, kto bol zvyknutý, že ho vždy niekto niekam tlačil, ak ten tlak ustúpi, on začne upadať. Ten direktivizmus v niektorých stále cítiť. Sú ľudia, ktorí čakajú na príkaz. Ako keby sa báli slobodne sa rozhodnúť a vziať zodpovednosť za svoje rozhodnutie, čo je veľmi náročné. Niektorí sa radšej vzdajú moci, len aby na seba nemuseli preberať zodpovednosť. Je jednoduchšie riadiť sa pravidlami, ktoré sú prísne a striktné, pritom nejdem do žiadneho rizika."

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Vám sa zdá, že už aj deti majú toto v sebe?

„Niektorí sú veľmi šikovní a majú ambície, chcú niečo dosiahnuť. Nemusíte ich presviedčať, že cudzí jazyk sa im zíde, že otvára brány štátov aj možnosti štúdia. No niekoho musíte stále presviedčať, venuj sa jazykom, využívaj informatizačné a komunikačné prostriedky, ale vo svoj prospech, nie v prospech hry a zábavy. Nikdy som však nevidel tak plynulo sa v cudzom jazyku vyjadrovať mladých ľudí ako v súčasnosti. U staršej generácie by sme ťažko hľadali ten všeobecný rozmer jazykového vybavenia, ako dnes cítiť u mladej generácie."

Myslíte u vás v škole alebo všeobecne?

„Všeobecne sú mladí podstatne lepšie jazykovo vybavení. Aj keď nemôžeme žiadať, aby si všetci mladí ľudia uvedomovali že cudzí jazyk je dôležitý.“

Vidíte aj osobnostný rast učiteľov?

„Učiteľ za 26 rokov musel absolvovať obrovské množstvo zmien. Podpísalo sa to na profile každého z nich. Niekoho odrádza, že musí byť stále pod tlakom zmeny, a niekto tú zmenu prijíma ako impulz, aby niečo zlepšil. Celá učiteľská obec je však pod tlakom veľmi silnej byrokratizácie. Samo ministerstvo školstva si to pred piatimi-šiestimi rokmi uvedomilo a naštartovalo proces debyrokratizácie. Učiteľa sme tak zaťažili papierovaním, že oslabujeme jeho pedagogickú schopnosť dosiahnuť lepší výsledok.“

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Aj pedagógovia na vysokých školách hovoria, že to, čo sa najmenej hodnotí, je pedagogická činnosť.

„To je ten formalizmus, ktorý je nadradený nad kvalitu. Vyplníme políčka a máme pocit, že kvalita sa zlepšuje. Práve toto je slabá stránka školstva. S vysokými školami sme robili báječné projekty, ale po šiestich rokoch vysokoškolskí pedagógovia ukončili spoluprácu. Na fakulte im to nikto nikam neráta, naopak im to priťažuje, lebo ich to oberá o čas. U nich sú hodnotené len vedecké články v karentovaných časopisoch. Viem, že je to dôležité, ale kto sa bude starať o vzťah medzi vysokými a strednými školami? My sami pociťujeme, že by sme mali mať užší kontakt so základnými školami, aby sme si vyhľadávali a vychovávali žiakov, ktorí k nám prídu. Prepojenie systémov zlyháva na plnej čiare. Stráca sa motivácia žiakov, ktorú by sme chceli zlepšiť. Učiteľ by mal byť celoživotný optimista, v žiakovi by mal vidieť potenciálne niekoho, do koho sa pretaví jeho schopnosť niečo naučiť."

Ako sa to u vás ukazuje? Máte prehľad, ako sa uplatňujú vaši žiaci?

„Ukazovateľ, ktorý platil pred dvadsiatimi, tridsiatimi rokmi, či sa naši žiaci dostali na vysokú školu, sa dnes úplne stratil, lebo dnes sa aj najslabší žiak na ňu dostane."

Je veľa vysokých škôl a málo študentov.

„Čo je horšie, že on si dá prihlášky, ktoré sú svojím zameraním diametrálne odlišné, na rezervnú školu, ktorá tvorí zálohu, ak sa nedostane na tú svoju."

Nemáte spätnú väzbu, ako sa vaši žiaci uplatnili v živote, či si našli zamestnanie?

„Od triednych učiteľov, ktorí sa so žiakmi stretávajú, vieme, že zamestnanosť našich žiakov, ktorí prešli vysokou školou (tých, čo neprešli, je minimum), sa pohybuje medzi 90 až 100 percentami. Druhá vec je, koľkí sú zamestnaní v odbore, ktorý skončili, a tam už percento výrazne klesá." 

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C47CK na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richard Raši.

Čo môžu naozaj zmeniť nové pravidlá pre štátne nákupy


Ak chce Pellegrini naozaj to najlepšie pre Slovensko...


Ilustračné foto.

Ad: Slovenská minimálna mzda kráča gréckou cestou.


Veľká súdna sieň Medzinárodného súdneho dvora v Haagu.

Harabinove výroky nie sú pravdivé.


Vladimír Balek
SkryťZatvoriť reklamu