Keď som bol naposledy v Nórsku, práve tam vysielali ich nový TV seriál Okkupert (námet napísal Jo Nesbø). Nie je to zábava pre rusofilov: už i základnou zápletkou – nórskym pocitom viny, že ich ekonomika postavená na vývoze fosílnych palív ohrozuje svetovú klímu. Ponúknu síce energetickú alternatívu, ale to im nepomôže.
Tak ako nám pred polstoročím nepomohla úvaha o vykročení alternatívnou cestou. Ale viac neprezradím. Kto chce, môže si pozrieť aspoň heslo seriálu vo wikipédii – mimochodom, veľmi stručné v nórčine a veľmi podrobné v ruštine.
Okupáciou sa však naša paralela s Nórskom končí. Naša autocentristická spoločnosť kráča iným smerom. Netrápi nás, že sme v prepočte na obyvateľa najväčším producentom áut, jedného z najmenej ekologických dopravných prostriedkov. Ešte platíme novým výrobcom, aby sme svoj náskok zvýšili.
Ak sú nórske diaľnice skromnejšie a jazdí sa po nich pomalšie, rozumej bezpečnejšie a ekologickejšie, u nás si kdekto podchvíľou pubertálne dupne nožičkou, že chce chodiť ešte rýchlejšie.
V nórskych mestách vidno veľa elektromobilov, systematickú snahu redukovať parkovacie miesta a vnútorný tranzit chodec nájde skôr na mapách podzemia. To my sme ulice a námestia premenili na parkoviská či dopravné uzly a rátame, koľko tisíc parkovacích miest nám ešte chýba, a nie koľko áut máme navyše.