Ak by naši hrali proti Nemecku a Bielorusku rovnako ako proti USA, ťažko by dnes zháňali spiatočné letenky z hokejového šampionátu. Ak by sme videli sedem zápasov s výkonom podobným tomu proti USA a ani tak by naši nepostúpili medzi najlepšiu osmičku, nikto by sa na nich zrejme nehneval.
Ale našim sa jednoducho zmazať problémy z predchádzajúcich zápasov nepodarilo. Hádky na striedačke, viac ako dva zápasy bez gólu, hanebné nakladačky proti favoritom z Kanady a Fínska, slabé výkony Réwaya. Martin to aj uznal, nebolo to ono.
Hokejový osud nám to v poslednom zápase zrátal a naši sa balia a odchádzajú domov.

Proti USA sme určite videli najlepší zápas našich na turnaji a naši čiastočne všetkým zlepšili náladu. Určite fanúšikom a zrejme aj sebe. Opakovali, že ukázali, že hokej hrať vedia. Vedia.
V zápase s USA potešila aj výhra, ktorá prišla už v čase, keď naši vedeli, že sú mimo hry o postup.
Po šampionáte v Rusku nám už zostáva len dúfať, tak ako povedal náš kapitán Andrej Sekera vo veľmi rozumnom rozhovore po zápase s USA, že nás tento turnaj posunie dopredu, že niečo dal našim mladým hokejistom, ktorí by mali reprezentáciu ťahať v budúcnosti.
„Ak chceme urobiť nové, mladé mužstvo, naši hráči musia získať skúsenosti,“ povedal po zápase RTVS tréner Zdeno Cíger.
Hráči po poslednom zápase nehľadali veľké výhovorky. Bolo vidieť, že si uvedomujú, že na ľade sú oni a berú na seba aj zodpovednosť za svoje výkony.
Teraz je len otázka, či reči o nadobúdaní skúseností do budúcna nebudú len frázy, či sa podarí našim nadviazať na pozitíva. Nálada v našom hokejovom hnutí nie je dobrá.
Bolo by dobre, ak by sa začalo upratovať inde ako v reprezentačnom družstve. Na zväze, v kluboch, ktoré neplatia hráčom, skúsme dať extralige šancu aj my fanúšikovia.
Štrajk našich hokejistov výrazne ovplyvnil aj MS v Rusku, bez neho by sme dnes boli určite ďalej. Vôbec sa však nezdá, že sa z neho ľudia v našom hokejovom prostredí poučili a že by nás posunul dopredu.
