Autor je spisovateľ
Správy o tom, že bratislavské Staré Mesto mieni rozširovať zelené plochy, sú potešujúce. Bude lepšie, ak bude okolo nás viac zelených stromov než zelených tričiek. Stromov, ktoré neprodukujú sväté činy a výchovné križiacke výpravy, ale vyrábajú kyslík, ktorý je pre naše prežitie nevyhnutný.
Pri pohľade na Štúrovu ulicu a obnažený parkovací betón pred Euroveou ma prepadávajú apokalyptické vízie blížiaceho sa leta. Už minulé leto si chodec odchovaný miernym podnebným pásmom pripadal, že sa v rozpálenej mestskej peci ocitol omylom ako tuleň v beduínskej karaváne.
Keď bola Štúrova rozkopaná, bolo to fajn. Stačilo preliezť plot, dieru v zemi obliať ľadovou vodou a vyčľapkať sa v chladnom bahne ako hroch, alebo sa schovať pred horúčavou do tieňa stavebných strojov, či vliezť do lyžice bagra a zasypať sa mokrou hlinou.
Potom však jamu zaliali betónom. Zdroj chladu a vlhkosti zmizol. Stroje odišli, mesto zavoňalo novotou a odvtedy sa cez Štúrovu neodporúča prenášať raw koláčiky, pretože kým touto tropickou mestskou tepnou prejdete, vaše koláčiky už nebudú raw. Je tu teplo a je tu viac tvojich kamarátov ako stromov, povedali mi deti, keď som sa opýtal, ako sa im býva v Starom Meste.
