Najpozoruhodnejšie zistenie agentúry AKO, ktorá skúmala lídrov parlamentných strán, predstavuje skutočnosť, že keď sa pýtala na sympatie, Andreja Danka nepoznalo deväť percent respondentov, ale na otázku o dôvere sa obsah kolónky „nepoznám ho“ (teda Danka) scvrkol na tri percentá. Tak toto je veľmi zaujímavé. Vyjadriť by sa zrejme mali obce neurologická a psychologická, keďže to vyzerá, že sympatia, resp. dôvera aktivuje v lebke rôzne elektrické obvody.
Primát Bugára, ktorý síce tesne, ale vyhral kategórie sympatie aj dôvery (62 vs. 58 percent), je ak nie očakávaný, tak celkom zaslúžený. Po tom, čo zhodil kožu a natiahol si novú, dokázal prerozprávať príbeh Fico III verejnosti tak, aby ho „zožrala“. To je ozaj umenie iba tej najvyššej politiky.
Predstierať, že reprezentuje záujem voliča, je po 25 rokoch existencie (!!) ako systémová rekvizita famózny výkon od Bugára. Spomeňme napr. na Hrušovského, Figeľa, Dzurindu či Bélovho expriateľa Csákyho a mnohých ďalších, ako plávali v hitparádach politikov, keď sa dostali za svoje zenity. Bugár nič, vymení kožu, ľahne si s Dankom aj Ficom, vytrie zadok dvojakým občianstvom (priorita Mosta) a – svet je jeho.
