Autor je vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku
Európu, Čínu aj Austráliu zasiahli rekordné teploty, v Nepále vyčíňala smrtiaca snehová búrka, Sýriu a Východnú Afriku zužovali suchá, Kanadu postihli záplavy, Havaj má za sebou extrémnu hurikánovú sezónu a teploty oceánov naďalej rástli. To je iba stručný výber z nedávnych prírodných úkazov, ktoré vlani vedci zaradili do priamej súvislosti s globálnym otepľovaním.
Medzi expertmi už len málokto spochybňuje značný vplyv človeka na zmenu klímy, ktorá začína ovplyvňovať život na Zemi. Väčšina klimatológov sa zhoduje, že ak priemerná teplota stúpne viac ako o dva stupne v porovnaní s predindustriálnym obdobím (okolo roku 1850) zmeny klímy sa môžu stať nezvratné. Dnes už tento nárast prekonal hodnotu 0,85 stupňov Celzia a ďalej sa zrýchľuje.
Dohoda z Paríža
Zmeny klímy pritom nie sú len o ekológii, stúpajúca hladina morí, veľké suchá či extrémnejšie výkyvy počasia môžu po celom svete spustiť migračné vlny, oproti ktorým je tá dnešná iba slabým odvarom.
Aj preto je mimoriadne dôležité, že politici na celom svete začínajú brať túto hrozbu vážne. Zástupcovia takmer dvoch stoviek krajín sa už v decembri v Paríži dohodli na novom akčnom pláne boja proti zničujúcim vplyvom klimatických zmien a dohovor koncom apríla v sídle OSN v New Yorku podpísali aj čelní predstavitelia väčšiny štátov vrátane najväčších znečisťovateľov ako Čína, Spojené štáty, Európska únia, Rusko, India a Japonsko.
Parížska dohoda vyslala jednoznačný signál investorom, podnikom aj tvorcom politiky, že celosvetový prechod na čistú energiu je definitívny a je potrebné začať využívať iné zdroje ako fosílne palivá, ktoré sú hlavným zdrojom znečistenia. Kozmetické riešenia už nepostačia, potrebujeme zmeniť myslenie, prístup, ako aj štruktúru investícií.
Európske líderstvo
To nám však samotný podpis dohody ešte nezaručí. Ambiciózne ciele dohovoru ešte musia ratifikovať národné parlamenty kľúčových hráčov a jednotlivé vlády musia prijať aj konkrétne opatrenia, ktoré k splneniu záväzkov povedú.
Krajiny Európskej únie sú v tomto procese lídrom, či už ide o iniciatívy na našom území, alebo o podporu opatrení v najviac postihnutých rozvojových krajinách. Únia si za cieľ stanovila znížiť do roku 2020 emisie skleníkových plynov, ktoré spôsobujú otepľovanie, oproti roku 1990 aspoň o pätinu a do roku 2030 až o 40 percent.
Na aktivity spojené s ochranou klímy plánuje do roku 2020 vyčleniť až 20 percent svojho rozpočtu, čo predstavuje 180 miliárd eur. Nejde pritom iba o pasívne opatrenia, mnohé z nich dokážu zároveň vytvárať nové pracovné príležitosti či vysoké úspory, v geopolitike nám zas prinesú vyššiu energetickú nezávislosť.
Podľa odhadov Európskej komisie len opatrenia na zvýšenie energetickej efektívnosti fabrík či budov môžu priniesť do konca desaťročia až dva milióny pracovných miest. Pri zavádzaní technológií na získavanie energie z obnoviteľných zdrojov ako slnko, vietor a biomasa, môžu získať prácu ďalšie tri milióny ľudí.
Kľúčová je doprava
Významnú úlohu pri presadzovaní týchto opatrení bude hrať aj Slovensko, ktoré bude v nadchádzajúcom polroku viesť Európsku úniu. Nepôjde pritom len o diplomaciu, špecifické úlohy čakajú aj na našu krajinu. Kľúčovou oblasťou, na ktorú by sme sa mali zamerať, je najmä doprava, keďže ide o jediný sektor, kde sa nárast objemu skleníkových plynov stále zvyšuje. Veľký nevyužitý potenciál stále máme aj v oblastiach poľnohospodárstva, stavebníctva či odpadového hospodárstva.
Slovensko môže na tieto opatrenia čerpať značné prostriedky aj zo spoločného európskeho rozpočtu, len v programe Kvalita životného prostredia je pre nás do roku 2020 vyčlenených až 3,13 miliardy eur. Program obsahuje aj opatrenia na znižovanie skleníkových plynov, ale aj na zmierňovanie dopadov klimatických zmien. Ďalšie investície z európskych prostriedkov pôjdu na opatrenia prospešné pre klímu aj v poľnohospodárstve a doprave.
Hoci Slováci netvoria ani jednu desatinu percenta svetovej populácie, minimálne v najbližšom polroku počas predsedníctva v Rade EÚ môže náš hlas v boji proti klimatickým zmenám znieť naozaj výrazne. A nezanikne ani potom, pretože Slovensko je dôležitou súčasťou polmiliardového spoločenstva, ktoré si svoju úlohu na zachovaní zdravého sveta pre budúce generácie uvedomuje teraz väčšmi, ako kedykoľvek predtým.
