Autor je generálny tajomník OSN
Vojna, porušovanie ľudských práv, pomalý rozvoj, klimatické zmeny a prírodné katastrofy dnes nútia viac ľudí než kedykoľvek predtým, aby opustili svoje domovy. Vyše 60 miliónov ľudí, z toho polovica detí, uteká pred násilím alebo prenasledovaním.
Dnes sú z nich utečenci alebo vnútorne vysídlené osoby. Z ďalších 225 miliónov sú migranti, ktorí opustili svoje krajiny, aby hľadali lepšie príležitosti alebo len jednoducho prežili.
Toto však nie je kríza davov, ale kríza solidarity. Takmer 90 percentám utečencov poskytujú útočisko rozvojové krajiny. Osem krajín pomáha viac ako polovici utečencov z celého sveta. Na zmiernenie a riešenie tejto kritickej situácie poskytuje 75 percent celého rozpočtu OSN len desať štátov.
Príliš hlasný rasizmus
Aj preto sa tento rok 19. septembra pod záštitou Valného zhromaždenia OSN bude konať stretnutie svetových lídrov, aby sa zaoberali jednou najhlavnejších otázok súčasnosti: ako reagovať na veľké masy utečencov a migrantov.
Ak by bola zodpovednosť rozdelená spravodlivo, prijímajúce krajiny by neboli v kríze. Môžeme si dovoliť pomôcť a vieme, že potrebujeme zvládnuť veľké masy utečencov a migrantov. Až príliš často však nechávame strach a nevedomosť, aby nám stáli v ceste. Ľudské potreby sú zatlačované do úzadia a xenofóbiu a rasizmus je počuť hlasnejšie ako zdravý rozum.
Krajiny, ktoré táto kríza zasahuje ako prvé, bojujú s týmto problémom každý deň. Stretnutie na pôde Valného zhromaždenia má naše úsilie posilniť z dlhodobého hľadiska. V týchto dňoch som vydal správu „V bezpečí a dôstojnosti“ s odporúčaniami, ako môžu krajiny z celého sveta konať spoločne a efektívnejšie, aby som pomohol medzinárodnému spoločenstvu uchopiť túto príležitosť ešte lepšie. Potrebujeme začať tým, že si priznáme, že sme všetci ľuďmi. Milióny ľudí na ceste sú vystavené extrémnemu utrpeniu. Tisíce zomierajú v Stredozemnom a Andamanskom mori, v Saheli a Strednej Amerike.
Migranti nie sú hrozbou
Utečenci a migranti nie sú tí druhí. Sú rovnako rôznorodí ako samotné ľudstvo. Pohyb ľudí je typický globálny fenomén, ktorý si vyžaduje spoločné delenie sa o zodpovednosť na celom svete.
Po druhé utečenci a migranti majú ďaleko od toho, aby boli hrozbou. Prispievajú k rastu a rozvoju krajín, ktoré ich prijali, aj tým, z ktorých pochádzajú. Čím lepšie sú integrovaní, tým vyšší bude ich úžitok pre spoločnosť. Na podporu sociálnej a ekonomickej inklúzie utečencov a migrantov potrebujeme viac opatrení.
Po tretie politickí a komunitní lídri majú zodpovednosť vystupovať proti diskriminácii a neznášanlivosti a bojovať proti tým, ktorí chcú vyhrať rozsievaním strachu a rozdeľovaním ľudí. Toto je moment, keď potrebujeme medzi ľuďmi budovať mosty, nie bariéry.
Boj proti pašerákom
Po štvrté musíme venovať väčšiu pozornosť faktorom, ktoré zapríčiňujú násilné vysídľovanie. OSN sa snaží naďalej posilňovať oblasť predchádzania konfliktom, riešiť spory mierovou cestou, venovať sa porušovaniu ľudských práv ešte skôr, ako sa tieto situácie vystupňujú. Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj je jedným z nových silných nástrojov, program, na ktorom sa minulý rok dohodlo 193 členských štátov OSN. Intenzívne sa zameriava na spravodlivosť, inštitúcie a mier v krajinách.
Po piate potrebujeme posilniť medzinárodné systémy, ktoré riadia masový pohyb ľudí tak, aby sa rešpektovali normy v oblasti ľudských práv a bola poskytovaná potrebná ochrana.
Štáty musia dodržiavať medzinárodné právne záväzky ako napríklad Dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951. Krajiny, do ktorých prichádzajú utečenci, by nemali byť ponechané na všetko samy. Naliehavo potrebujeme, aby sa urobilo viac v oblasti boja proti pašerákom a priekupníkom, zachraňovaní a ochrane ľudí na ceste a v zaistení ich bezpečia a dôstojnosti na hraniciach, aby títo zúfalí ľudia neboli pri hľadaní bezpečia nútení obracať sa na zločinecké skupiny.
Problém sa dá riešiť
Predpokladá sa, že počet migrantov bude rásť ako dôsledok poklesu pracovných príležitostí a zároveň lepších podmienok na cestovanie a komunikáciu, stúpajúcej nerovnosti a klimatických zmien.
Navrhujem preto dôležité opatrenia, akými sú „celosvetová dohoda pre bezpečnú, organizovanú a regulárnu migráciu“.
Utečenecká a migračná kríza ani zďaleka nie sú neprekonateľné. Krajiny ju však nemôžu riešiť osamotene. Milióny utečencov a migrantov sú dnes zbavené ich základných práv a svet sám seba ochudobňuje o úžitok, ktorí nám títo ľudia môžu ponúknuť.
Svetový humanitárny summit, ktorý som zvolal na 23. a 24.mája do tureckého Istanbulu, sa bude snažiť, aby sa štáty a ďalší aktéri zaviazali k novým záväzkom chrániť ľudí a budovať odolnosť voči krízam. Očakávam, že stretnutie 19. septembra na pôde Valného zhromaždenia OSN ukáže cestu smerom k riešeniam najpálčivejších otázok týkajúcich sa utečencov a migrantov a zaviaže svetových lídrov k väčšej celosvetovej spolupráci.
Ľudia sa presúvajú z miesta na miesto už tisíce rokov, či už dobrovoľne, alebo pod tlakom okolností, a tento pohyb bude naďalej pokračovať aj v blízkej budúcnosti. Len ak si budeme plniť našu povinnosť chrániť tých, ktorí utekajú pred prenasledovaním a násilím, a len ak sa chopíme príležitostí, ktoré utečenci a migranti ponúkajú krajinám, ktoré ich príjmu, budeme schopní dosiahnuť prosperujúcejšiu a spravodlivejšiu budúcnosť pre všetkých.
Autor: Pan Ki-Mun
