Na reformné úsilie („úsilie“) Fico III je povinnosť nazerať so skepsou, na ktorej optike nič nemení ani blýskanie v zdravotníckom rezorte.
Rozhodnutia a kroky Tomáša Druckera sú však natoľko lapidárne, že o prvotnom zámere ministra už pochybnosť nie je, a odvaha je priam vyzývavá.
Teda do očí Smeru a jeho predsedu, ktorých Drucker zosmiešňuje za pochodu. Otázka, či a dokedy mu strpia reformnú úchylku, vyrastá na jednu z najnapínavejších na Slovensku.
Implementácia Filkovho plánu vnútornej analytickej jednotky, na čo sa má premeniť doteraz úplne zbytočný Inštitút zdravotnej politiky, je signál o úmysloch podstatne silnejší ako trebárs personálne zmeny na ÚDZS a VšZP. (Ktoré v tejto spoločenskej atmosfére nemali ani alternatívu.)

Ak prekročíme obrovskú lobistickú rezistenciu, ktorú nápady Szalaya a spol. vyvolajú – čiže o presadení „do výroby“ nevieme zhola nič - tak pretvorený inštitút je akoby Druckerovo memorandum, že švédsky stôl v zdravotníctve má byť ak nie úplne rozobratý, tak v rôznych sortimentoch a segmentoch spoplatnený.