Podozrenie tu vyslovené vo štvrtok, že odoberanie malého Marca nie je exces dvoch byrokratov vypadnutých z roly, ale bežná próza súžitia so štátom, potvrdzujú znalci.
Chlapčaťu vytrhnutému z triedy môžeme byť vďační za zistenie, že ďalší systémový defekt, ktorý máme na Slovensku, je výkon (rozhodnutí) verejnej moci. A zaiste nielen v súvislosti s maloletými.

Kým súdny úradník každým pohybom presviedčal, že inú pracovnú metódu ako násilie nepozná, takzvaná sociálna pracovníčka, ktorá mala byť zástupkyňou dieťaťa, asistovala brutálnemu zákroku ako stelesnenie úradníckeho formalizmu.
Rezort spravodlivosti aj sociálny tak čaká úloha vymyslieť akési semináre (kurzy), kde by svoje výkonné zložky vyškolili z takých samozrejmostí, že ak napr. ide o malé dieťa, pred „akciou“ by spôsobom jeho veku primeraným malo byť poučené, že čo sa s ním deje a prečo je to tak.
To, čo aj tak máta v hlave, je, že prečo sa verejná moc dehumanizuje tak, že vľúdnosť a vcítenie jej treba prednášať.
