Láskavo odpustime Jozefovi Mihálovi, že potreboval – v duete s predsedom – vystúpiť na tlačovej konferencii, aby národu oznámil, čo NEBUDE robiť. Pozornosť by si zaslúžil, keby prekvapil, čiže keby napriek Sulíkovi a jeho ťahom povedal, že ide do boja. A nie, že nie, keď navyše on tú kandidatúru ani nejako oficiálne nevyhlásil.
To je čo za politiku, nadhodiť záujem o funkciu v novinovom rozhovore a odvolať záujem na brífingu? A ešte to obaliť čalamádou, že vraj sa tak rozhodol, lebo na jar 2017 sa bude blýskať vo vedení strany – teraz pozor – Smer.
Ak si prejdeme príbeh z bodu A do bodu B, tak vidíme jednu bublinu, ktorú Richard Sulík sfúkol. Inej optiky niet. Predseda, isteže silnejší – ale to Mihál vždy vedel – raz zabreše haf-haf a on sa stiahne do búdy tak, že verejne odvolá kandidatúru, ktorá poletuje len ako mediálna fáma.
