Pedro G. Ferreira: Nádherná teorie: Sto let obecné teorie relativity. Vyšehrad, Praha, 2015, 310 s.
Einsteinovu všeobecnú teóriu relativity v roku 1919 prvýkrát experimentálne overil Arthur Eddington na ostrove Príncipe, keď napriek celému radu technických ťažkostí zmeral odchýlky svetelných lúčov hviezd prechádzajúcich v blízkosti Slnka pri jeho zatmení.
Líčenie tohto míľnika stavia Pedro G. Ferreira ako centrálnu scénu, ktorou svoju knihu začína aj uzatvára. Nie je zrejme potrebné príliš zdôrazňovať, že práve Albert Einstein svojou teóriou zásadne prispel k rozbúreniu fyzikálnych vôd, ktoré sa ešte koncom devätnásteho storočia zdali skôr pokojnou a preskúmanou hladinou.
Autor Nádhernej teória nepredkladá čitateľom iba vysvetlenie samotných teoretických princípov a pozorovania, ktoré im predchádzali alebo slúžili ako experimentálne overenie. Líči tiež historický kontext, myšlienkovú atmosféru doby aj charaktery mnohých protagonistov modernej vedy.
Píše čítavo a témy predkladá prehľadne a zrozumiteľne, avšak bez prílišného zjednodušovania. Ako astrofyzik sa netají ani svojím vlastným názorom, pričom tam, kde je potrebné sa ponoriť do väčších hĺbok, neváha a v okamihu nasadzuje pomyselné potápačské okuliare.
Relativita sa svojím významom rozprestiera do širokých tematických medzí, preto sa pozornosť z Alberta Einsteina postupne presúva na rad ďalších významných mysliteľov, teoretických prístupov a transformovaných myšlienkových konceptov.
Nedotklivý Einstein
Všeobecná teória relativity sa čoskoro po svojom uverejnení ocitla mimo výhradný Einsteinov vplyv a najrôznejší teoretici začali formulovať interpretácie, ktoré sám Einstein niekedy prijímal zdráhavo, inokedy úplne odmietal.
Jedným z hlavných sporných bodov bola od začiatku tzv. kozmologická konštanta – tá Einsteinovi umožňovala vnímať vesmír ako stacionárny celok, kde sú celkové sily v rovnováhe. S alternatívnym riešením Einsteinových rovníc najprv prišiel holandský matematik Willem de Sitter, ktorý predložil ideu rozpínajúceho sa vesmíru, v ktorom nie je žiadna hmota, len oná kontroverzná kozmologická konštanta.
