Autorka je pesničkárka
Koho ešte zaujíma zaraďovanie hudby do žánrov? Táto zastaraná metóda opisovania nepopísateľného sa blíži k vyhynutiu. Pri čítaní recenzií o hudbe je iba jeden spôsob, akým sa dá zistiť, o čo vlastne ide - pustiť si ju.
Každý tretí spevák na Slovensku chce byť dnes ako James Blake alebo Lianne La Havas. ,,Ako znie ten hit, čo práve nahrávaš?" ,,Hm, no, bude to také, jamesblakeovské." Meno James Blake reprezentuje fascinujúco citlivého songwritera a producenta, ktorý sa pre nejedného muzikanta stáva inšpiráciou, vzorom a hudobným žánrom.
Jeden nástrojov, ktoré James rád používa, je ticho. To v jeho skladbách vytvára rytmické dýchanie a jemnosť, ktoré vás nikdy neotrávia, ale vtiahnu do pozorného počúvania charakteristickej selfprodukcie s výrazným a nekopírovateľným rukopisom.
Sympatickou vlastnosťou je aj fakt, že napriek jeho výnimočnosti, svetovým oceneniam a prívlastkom získaných od najvplyvnejších kritikov a médií, vysokým číslam predajnosti albumov a globálnej šírke fan klubu, o sebe pochybuje.
Grammy, Mercury Prize, alebo spolupráca s Beyoncé je pre nálepkovačov ideálny materiál. Ale o to v hudbe vôbec nejde, pretože hudba nie je súťaž.
