V čase písania tohto textu sa dalo len odhadovať, či sa Rakúšanom podarilo odvrátiť črtajúcu sa katastrofu. No samotný fakt, že obavy zo zvolenia slobodného na čelo Rakúska, sa nám nezdajú absurdné, hovorí o meniacej sa Európe.
Možno je tento rakúsky volebný exces len vyjadrením nespokojnosti z rozparcelovania si rakúskej politiky dvomi hlavnými stranami, no to nevysvetľuje fakt, že podobne zásadné voľby nás čakajú aj vo väčších a pre podobu západného sveta zásadnejších štátoch.

O mesiac Briti povedia, či sa cítia Európanmi, o pol roka Američania, či je aj ,,buran" bez reálneho programu prijateľným prezidentom, ak vie dobre kričať a urážať.
A o rok Francúzi prezradia, či tvrdenie, že proti krajnej pravici sa vždy spojí celá krajina, je stále základom miestnej politiky.
Rakúskom sa tieto zmeny nezačali. Už v roku 2014, keď sme utečencov brali ako problém vzdialených štátov a Talianska, sa vo voľbách do Európskeho parlamentu darilo radikálom a odvtedy pokračuje ich nájazd do európskych parlamentov. No podobne vyhrotených hlasovaní je čoraz viac.
Práve teraz preto netreba zabúdať na varovanie Anne Applebaumovej, že Európa je troje zlých volieb od rozpadu.
