Slovensko sa v minulom týždni stalo svedkom dôležitého precedensu: v kauze pomaľovanej busty Vasiľa Biľaka súd rozhodol, že sa výtvarníci Peter Kalmus a Ľuboš Lorenz nedopustili trestného činu a postúpil prípad na priestupkové konanie.
Na druhej strane je to úspech naozaj len čiastočný - ich protest sa predsa ani náhodou nedá prirovnať ku konaniu nejakého vandala, ktorý obleje farbou lavičku v parku.
Ako sa zdá, na Slovensku je všeobecne problémom schopnosť vyrovnávať sa s temnými stránkami minulosti. Otvorene priznať, že režim, ktorý má na svedomí milióny životov, predstavuje zlo, ktoré nemožno ospravedlňovať, tolerovať a nieto ho ešte velebiť.
Biľak predsa nebol žiadnou pamätihodnou osobnosťou, ba ani kontroverznou či spornou, ako ho niekedy označujú mladší novinári.
V dôsledku neschopnosti dištancovať sa od zla máme v parlamente kotlebovcov – a mnohí z ich 200-tisíc voličov ich fašistické zázemie jednoducho „neriešia“. A máme obdivovateľov komunizmu, pre ktorých je Biľak hrdinom a sovietske tanky z augusta 68 nazývajú osloboditeľmi. A všetci spoločne dnes prikladajú ruky k demontáži demokracie.
