Autor je publicista a bezpečnostný expert
Strata pozícií v prospech rastúceho vplyvu Západu, ako aj nespokojnosť s vypudením proruských elít počas volebných vzbúr po roku 1989 v post-sovietskom priestore viedli Kremeľ k vybudovaniu novej agentúrnej siete krajanov a sympatizantov na podporu svojej zahraničnej politiky.
Sieť prokremeľských skupín dostala za úlohu šíriť „russkij mir“ ako flexibilný nástroj na ospravedlňovanie ruských akcií v postsovietskom priestore a aj za jeho hranicami.
Ruské skupiny sa stali osobitne aktívnymi v Gruzínsku, Moldavsku a na Ukrajine, teda v krajinách, ktoré deklarovali záujem integrovať sa do demokratických štruktúr Západu.
Na tento účel Rusko začalo využívať „soft power“ slovník na maskovanie svojho nátlaku na získanie regionálnej prevahy.
Pomocou siete pseudomimovládok začalo Rusko systematicky podmínovávať sociálnu súdržnosť v susedných štátoch, konsolidovať proruské sily a etnogeopolitiku, dezintegrovať, rozkladať povedomie tamojších národných identít, poskytovať podporu vytváraniu protiamerických a protieurópskych nálad, šíriť hodnoty ortodoxnej cirkvi a eurázianstva.
Ukazuje sa, že aktivity týchto proruských skupín, kombinované s extenzívnymi zdrojmi ruského štátu, ruskej ortodoxnej cirkvi, proruských elít susedných štátov, masovej kultúry a médií, môžu vážne poškodiť procesy politických a demokratických zmien či formovania občianskej spoločnosti v postsovietskom regióne.
