Príbeh populistických strán má typické črty: vzostup na vrchol, bod zlomu a potom pozvoľný, prípadne aj strmý pád.
Ťažko usúdiť, v ktorom bode krivky sa nachádza Smer. No svoje hviezdne chvíle má skôr za sebou než pred sebou, hoci jeho príbeh nie je krátky.
Fico dementoval správy liberálov o odchode z premiérskeho postu Čítajte Od svojho vzniku čakal sedem rokov, kým sa mu podarilo zostaviť vládu. Triumfálnych 44 percent a štvorročná samovláda prišli až v roku 2012. Aj z toho je zrejmé, že úspech a kondícia Smeru vždy záviseli predovšetkým od neúspechov a zlyhaní jeho súperov. V tomto ohľade sú jeho šance ešte vždy sľubné.
Na druhej strane sa Smer ocitol v novej a zložitejšej pozícii: v širokej koalícii aj s dosiaľ opozičnými stranami. V koalícii, ktorej sa nedobrovoľne ušla nálepka „proeurópskej“ či civilizovanejšej (v skutočnosti skôr jedinej možnej) alternatívy.
Čo s touto nálepkou? Voličstvo Smeru bolo dosiaľ masírované odporom k migrantom, žalobou na EÚ, populistickými heslami a sľubmi. Má si Smer zachovať takúto tvár? Alebo by mal zmeniť svoj obsah a priblížiť sa k sociálnej demokracii západného typu, ktorou dosiaľ nebol?
