PÍŠE DALIBOR ROHÁČ

Prázdny sľub euroskepticizmu

Zo skúseností pred EÚ len máločo svedčí, že by voľný obchod mohol prekvitať vo svete zvrchovaných národných štátov.

Britský premiér David Cameron sa snaží presvedčiť zástancov odchodu z Únie, ktorí budú hlasovať za brexit.(Zdroj: TASR/AP)

Autor je výskumníkom American Enterprise Institute. Tento článok bol upravený z jeho novej knihy “Towards an Imperfect Union: A Conservative Case for the EU” pre portál Politico.eu

Európska únia nie je v dobrom stave. Po júnovom referende možno bude Veľká Británia na odchode. Britský príklad môžu ľahko nasledovať aj ďalší. Celkovo 92 z 200 českých zákonodarcov podporilo krok smerom k referendu o odchode z EÚ.

Norberta Hofera, ktorý kandidoval na výslovne protieurópskej platforme „Rakúsko na prvom mieste“, len tesne minul prezidentský post v Rakúsku. Pravicová líderka Marine Le Penová bude mať slušnú šancu stať sa prezidentkou Francúzska vo voľbách v roku 2017.

Pri toľkom úsilí o rozobratie európskeho projektu je načase požiadať euroskeptikov, aby objasnili svoje alternatívy k európskej integrácii. Prirodzene, mnohí konzervatívni a liberálni euroskeptici ako Daniel Hannan zdôrazňujú, že ich cieľom nie je zničiť politickú spoluprácu na kontinente alebo dokonca vrátiť sa k idei protekcionizmu.

Ide im o návrat k Európe pozostávajúcej zo zvrchovaných, demokratických a samosprávnych národných štátov, ktoré sú kozmopolitné a otvorené obchodovaniu, investíciám a do značnej miery aj imigrácii.

O Borisovi Johnsonovi, už bývalom starostovi Londýna, je napríklad známe, že sám seba označil za „asi jediného politika... ktorý je skutočne ochotný vstať  a povedať, že je za imigráciu“.

Skeptici argumentujú, že EÚ nie je ani nutnou, ani dostatočnou zárukou takejto otvorenosti. Podľa nich je EÚ pokrivením, ktoré otvára trh a prílev migrantov v rámci Európy, zatiaľ čo sa sama žiarlivo chráni proti zámorskej konkurencii.

Je federálna únia krajinou minulosti?

Cieľom projektu európskej integrácie, zrodeným z popola druhej svetovej vojny, bolo znemožniť vojnu medzi poprednými národmi Európy. Malo sa to diať tak, že by ich navzájom previazal ekonomicky a politicky v čomsi, čo sa malo stať európskym federálnym štátom.

Kritici EÚ radi zdôrazňujú, že táto premisa je zastaraná a že živé diskusie o stratégii v 40. a 50. rokoch sú teraz už prekonané. Ako hovorí príslovečný citát  L. P. Hartleyho, minulosť je cudzia krajina – veci tam robia inak.

No je to naozaj tak? Možno sú vojnové konflikty v Európe naozaj nemysliteľné – na rozdiel od čias pred 70 alebo dokonca pred 20 rokmi. Ale ak odložíme bokom otázku vojny a mieru, už aj zbežný pohľad na minulosť Európy odhaľuje, že pojem zvrchovaného, no pritom otvoreného štátu je fantáziou.

Bez dobrovoľných obmedzení zvrchovanosti, ktoré si vymohli nadnárodné orgány ako EÚ alebo Svetová obchodná organizácia, boli obdobia voľného obchodu a voľného pohybu kapitálu v Európe vždy krátkodobé a anemické. To platí dokonca aj o konci 19. storočia, o ktorom sa niekedy hovorí ako o prvej ére globalizácie.

Prvá éra globalizácie?

Je fakt, že toto bolo obdobie odvolania obilných zákonov (1846) a Dohody Cobden-Chevalier (1860), ktoré liberalizovali obchod medzi Veľkou Britániou a Francúzskom. Zákazy dovozu z Francúzska sa zrušili a nahradili ich clá neprekračujúce 30 percent. Británia dramaticky zredukovala colné tarify na vína a mnohé francúzske výrobky začala uznávať za bezcolné.

Dohoda obsahovala aj klauzulu o bezvýhradnom „najzvýhodňovanejšom národe“, ktorej prostredníctvom si oba národy sľúbili uplatňovať najlepšie podmienky na vzájomné vývozy.

Dohoda spustila vlnu liberalizácie na celom kontinente. Niektoré sadzby boli jednostranné, stanovené bez údajov z medzinárodných rokovaní a často bez väčšej verejnej diskusie.

Dnešní euroskeptici často porovnávajú to, čo vnímajú ako „správnu“ politiku jednostrannej liberalizácie – ktorá posilnila medzinárodné ekonomické usporiadanie 19. storočia – s „mimoriadne strohou cestou multilaterálnych a neskôr aj bilaterálnych rokovaní“, ktoré viedli k liberalizácii obchodu po druhej svetovej vojne.

V druhej polovici 19. storočia sa však bilaterálne dohody stávali obľúbeným nástrojom väčšiny zástancov voľného obchodu. „To, čo sa stalo v roku 1860, bolo, že politickí činitelia zoči-voči rastúcemu odporu proti ďalšej liberalizácii obchodu sa rozhodli zmeniť nástroje liberalizácie,“ píše historik ekonómie Marc Flandreau. „Rozhodli sa vytlačiť túto agendu z parlamentu a smerom k diplomatickej aréne.“

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Najčítanejšie na SME Komentáre


Inzercia - Tlačové správy


  1. 5 krokov k vlastnému bývaniu
  2. Ovládajte svoje vozidlo mobilom
  3. Todos predstaví 4 americké premiéry na Autosalóne
  4. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  5. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  6. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  7. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  8. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  9. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  10. Inteligencia vo všetkom
  1. Budúcnosť EÚ a inteligentných miest
  2. Todos predstaví 4 americké premiéry na Autosalóne
  3. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  4. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  5. Ovládajte svoje vozidlo mobilom
  6. Zlatá minca 2016 priniesla pre mBank sedem ocenení
  7. BILLA a Jamie Oliver pozývajú deti do zázračnej záhradky!
  8. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  9. Odšťavovač s veľkým plniacim otvorom? Nenachytajte sa!
  10. Advokáti budú v stredu bezplatne radiť v 8 mestách
  1. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 24 286
  2. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 8 302
  3. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 935
  4. Nové auto alebo radšej jazdenka? 9 rád pre správne rozhodnutie 6 051
  5. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 5 942
  6. 5 krokov k vlastnému bývaniu 5 462
  7. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo 3 503
  8. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 3 385
  9. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 3 090
  10. Moderný bungalov očami mladých architektov 1 702

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Čo treba vedieť o osýpkach? Desať otázok a odpovedí

V štyroch krajoch nefunguje proti ochoreniu kolektívna imunita.

EKONOMIKA

Chorí ľudia sa dostali do pasce. Štát žiada nedostupné papiere

Sociálne zariadenia sa nevedia dostať k príspevkom.

KOMENTÁRE

Keď sú osýpky v hlavách

Keď sa na osýpky neočkovalo, ročne sa nimi nakazilo 10- až 20-tisíc detí.

Neprehliadnite tiež

STĹPČEK PETRA SCHUTZA

Danko je stretnutie tretieho druhu

Ešte aj výzva z protikorupčného pochodu „pustite Danka k maturite“ sa míňa s podstatou situácie.

DNES PÍŠE ELENA ELEKOVÁ

V apríli večne spievajú lesy

O to viac mestský človek potrebuje les. Aby celkom nezdivel.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Macron, Juncker, mešita

Le Penová ešte stále cíti svoju šancu. A zbytočné gestá priateľstva voči Macronovi od moslimov alebo Junckera môžu časť jeho voličov odradiť.

Almužna (Vico)

Karikatúra Fedora Vica na stredu


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop