PÍŠE DALIBOR ROHÁČ

Prázdny sľub euroskepticizmu

Zo skúseností pred EÚ len máločo svedčí, že by voľný obchod mohol prekvitať vo svete zvrchovaných národných štátov.

Britský premiér David Cameron sa snaží presvedčiť zástancov odchodu z Únie, ktorí budú hlasovať za brexit.(Zdroj: TASR/AP)

Autor je výskumníkom American Enterprise Institute. Tento článok bol upravený z jeho novej knihy “Towards an Imperfect Union: A Conservative Case for the EU” pre portál Politico.eu

Európska únia nie je v dobrom stave. Po júnovom referende možno bude Veľká Británia na odchode. Britský príklad môžu ľahko nasledovať aj ďalší. Celkovo 92 z 200 českých zákonodarcov podporilo krok smerom k referendu o odchode z EÚ.

Norberta Hofera, ktorý kandidoval na výslovne protieurópskej platforme „Rakúsko na prvom mieste“, len tesne minul prezidentský post v Rakúsku. Pravicová líderka Marine Le Penová bude mať slušnú šancu stať sa prezidentkou Francúzska vo voľbách v roku 2017.

Pri toľkom úsilí o rozobratie európskeho projektu je načase požiadať euroskeptikov, aby objasnili svoje alternatívy k európskej integrácii. Prirodzene, mnohí konzervatívni a liberálni euroskeptici ako Daniel Hannan zdôrazňujú, že ich cieľom nie je zničiť politickú spoluprácu na kontinente alebo dokonca vrátiť sa k idei protekcionizmu.

Ide im o návrat k Európe pozostávajúcej zo zvrchovaných, demokratických a samosprávnych národných štátov, ktoré sú kozmopolitné a otvorené obchodovaniu, investíciám a do značnej miery aj imigrácii.

O Borisovi Johnsonovi, už bývalom starostovi Londýna, je napríklad známe, že sám seba označil za „asi jediného politika... ktorý je skutočne ochotný vstať  a povedať, že je za imigráciu“.

Skeptici argumentujú, že EÚ nie je ani nutnou, ani dostatočnou zárukou takejto otvorenosti. Podľa nich je EÚ pokrivením, ktoré otvára trh a prílev migrantov v rámci Európy, zatiaľ čo sa sama žiarlivo chráni proti zámorskej konkurencii.

Je federálna únia krajinou minulosti?

Cieľom projektu európskej integrácie, zrodeným z popola druhej svetovej vojny, bolo znemožniť vojnu medzi poprednými národmi Európy. Malo sa to diať tak, že by ich navzájom previazal ekonomicky a politicky v čomsi, čo sa malo stať európskym federálnym štátom.

Kritici EÚ radi zdôrazňujú, že táto premisa je zastaraná a že živé diskusie o stratégii v 40. a 50. rokoch sú teraz už prekonané. Ako hovorí príslovečný citát  L. P. Hartleyho, minulosť je cudzia krajina – veci tam robia inak.

No je to naozaj tak? Možno sú vojnové konflikty v Európe naozaj nemysliteľné – na rozdiel od čias pred 70 alebo dokonca pred 20 rokmi. Ale ak odložíme bokom otázku vojny a mieru, už aj zbežný pohľad na minulosť Európy odhaľuje, že pojem zvrchovaného, no pritom otvoreného štátu je fantáziou.

Bez dobrovoľných obmedzení zvrchovanosti, ktoré si vymohli nadnárodné orgány ako EÚ alebo Svetová obchodná organizácia, boli obdobia voľného obchodu a voľného pohybu kapitálu v Európe vždy krátkodobé a anemické. To platí dokonca aj o konci 19. storočia, o ktorom sa niekedy hovorí ako o prvej ére globalizácie.

Prvá éra globalizácie?

Je fakt, že toto bolo obdobie odvolania obilných zákonov (1846) a Dohody Cobden-Chevalier (1860), ktoré liberalizovali obchod medzi Veľkou Britániou a Francúzskom. Zákazy dovozu z Francúzska sa zrušili a nahradili ich clá neprekračujúce 30 percent. Británia dramaticky zredukovala colné tarify na vína a mnohé francúzske výrobky začala uznávať za bezcolné.

Dohoda obsahovala aj klauzulu o bezvýhradnom „najzvýhodňovanejšom národe“, ktorej prostredníctvom si oba národy sľúbili uplatňovať najlepšie podmienky na vzájomné vývozy.

Dohoda spustila vlnu liberalizácie na celom kontinente. Niektoré sadzby boli jednostranné, stanovené bez údajov z medzinárodných rokovaní a často bez väčšej verejnej diskusie.

Dnešní euroskeptici často porovnávajú to, čo vnímajú ako „správnu“ politiku jednostrannej liberalizácie – ktorá posilnila medzinárodné ekonomické usporiadanie 19. storočia – s „mimoriadne strohou cestou multilaterálnych a neskôr aj bilaterálnych rokovaní“, ktoré viedli k liberalizácii obchodu po druhej svetovej vojne.

V druhej polovici 19. storočia sa však bilaterálne dohody stávali obľúbeným nástrojom väčšiny zástancov voľného obchodu. „To, čo sa stalo v roku 1860, bolo, že politickí činitelia zoči-voči rastúcemu odporu proti ďalšej liberalizácii obchodu sa rozhodli zmeniť nástroje liberalizácie,“ píše historik ekonómie Marc Flandreau. „Rozhodli sa vytlačiť túto agendu z parlamentu a smerom k diplomatickej aréne.“

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Najčítanejšie na SME Komentáre


Inzercia - Tlačové správy


  1. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  10. Jarné prázdniny pri mori?
  1. Čo prinieslo tohtoročné Záhradnícke fórum?
  2. Diplomaciu v praxi na EU v BA otvorila veľvyslankyňa Nórska
  3. Študenti z rôznych kútov sveta prichádzajú študovať na EU v BA
  4. 10 faktov o ovocí a zelenine, ktoré musíte vedieť!
  5. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  6. Montážne konferencie - Novinky aj vzdelávanie o suchej výstavbe
  7. Profesijný rast študentov médií sa začína už počas vysokej školy
  8. Paneurópska vysoká škola otvára špecializované kurzy IT
  9. Medzinárodná súťaž FIRST LEGO League na Fakulte informatiky PEVŠ
  10. S profesorom Michalom Miovským o prevencii závislostí
  1. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 9 174
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 8 348
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 7 708
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 6 701
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 443
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 739
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 400
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 4 384
  9. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 4 222
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 810

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Ľudia ju zbierajú pri lese, jej pestovanie podporí štát

Štát chce podporiť ovocie, ktoré na Slovensku pestuje len zopár ľudí.

DOMOV

Majú pírsing a tetovanie. Ak dostanú žltačku C, majú sa liečiť za vlastné

Všeobecná zdravotná poisťovňa chce ušetriť peniaze.

ŠPORT

Pánik potvrdil skvelú formu

Útočník získal v posledných šiestich zápasoch deväť bodov za päť gólov a štyri prihrávky.

Neprehliadnite tiež

STĹPČEK JAKUBA FILA

Aby nás z čara prieskumov nevytrhol nahnevaný ľud v uliciach

Čo sa zmenilo? Kaliňák je stále ministrom, Bašternák na slobode.

AUTORSKÁ STRANA PETRY PROCHÁZKOVEJ

Slobodní nad priepasťou

Nad arménskou krajinou pri Náhornom Karabachu vedie supermoderná lanovka. A z nej vidíme aj kus histórie.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Slabý kus stáda

V najkritickejšom momente, keď hybridné bojiská zakladá Kremeľ po celej Európe, je NATO na križovatke. A Slovensko neutečie pred nevyhnutnosťou viac investovať do armády.

Riškovi zas niečo odletelo (Sliacky)

Karikatúra Mikiho Sliackého na stred týždňa


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop