Autor je riaditeľ Centra pre teritoriálne medzinárodné štúdiá pri Filozofickej fakulte Univerzity Komenského.
Výsledok prezidentských volieb v Rakúsku vyvolal podobné otázky, ako slovenské parlamentné voľby pred takmer troma mesiacmi. Komentátori sa síce nezhodujú v tom, či sa „choroba“ šíri z východu na západ, alebo bolo Rakúsko mentálne vždy súčasťou strednej Európy.
Avšak podpora extrémistickým stranám a kandidátom je natoľko silná a zároveň prítomná vo viacerých krajinách EÚ, že sa ňou už musia veľmi vážne zaoberať nielen akademici, ale aj samotné špičky Únie.
Upravené príslovie, že po voľbách je každý stratégom aj generálom, odložme na chvíľu bokom. Vráťme sa k volebnej kampani na Slovensku, a spomeňme si na jej hlavné body. Utečenci, korupcia. A zdravotníctvo so školstvom, ale opäť v kombinácii s korupciou. A (ne)vymedzenie sa voči vláde s Ficom, ktorá mala reprezentovať zlodejov, vinníkov za súčasný zlý stav.
Signály tu boli
Pre diagnózu dnešného stavu politiky nie je ani tak dôležité, či je to pravda a ktorej strane veríme viac. Podstatné je, že sme svedkami posunu politickej súťaže preč od ekonomických tém smerom k otázkam identity v krajinách strednej Európy, ale aj vo Francúzsku a naposledy v Rakúsku.
Už nejde o to, kto pomôže nezamestnaným alebo zníži odvody pracujúcim. Dôležitejšie je zabrániť vzniku moslimských komunít alebo pozatvárať zlodejov a pijavice.
O tomto posune diskutovali mnohí politológovia už dávnejšie, a to najmä vzhľadom na postupujúcu integráciu Európskej únie a najmä eurozóny. Niektorí dokonca otvorene varovali pred presunutím rozhodovania o ekonomike na nadnárodnú úroveň. Ak totiž vezmete politikom možnosť predháňať sa v sľuboch v oblasti hospodárstva, nájdu si inú, pravdepodobne „tvrdšiu“ oblasť.
Problém je v tom, že v hospodárskych politikách je relatívne jednoduché robiť kompromisy a ustupovať. V otázkach identity je to, naopak, takmer nemožné. Buď kryjete zlodejov, alebo ich trestáte. Ak chcete pomôcť utečencom, zabíjate vlastnú kresťanskú kultúru. Takto sa nožnice spoločenskej spolupatričnosti otvárajú a mizne stredový priestor pre striedme názory a postoje.
Globalizácia a národná politika
Ekonomický tlak európskej integrácie spojený s postupujúcou globalizáciou vytvára tlak na národné politické komunity a zároveň zužuje priestor, aby sa s tým vyrovnali.
Totiž ak vláda chce, aby jej krajina lákala investície a bola úspešná v globálnom (alebo len európskom) ekonomickom súboji, musí sa vzdať časti rozhodovacích právomocí. V dôsledku tak však o právo rozhodovať pripravuje svojich občanov, keďže isté témy prestávajú byť predmetom volieb.
Ekonóm Harvardovej univerzity Dani Rodrik pomenoval v roku 2011 tento problém tzv. politickou trilemou. Moderné demokracie sa podľa neho ocitli v situácii, keď pred sebou majú tri možnosti, z ktorých možno naraz dosiahnuť iba dve.
Tými troma možnosťami sú: pokračujúca globalizácia (najmä v zmysle liberalizácie obchodu a finančných tokov), demokracia (ale nie striktne na národnej úrovni!) a národná suverenita.
