Autorka je publicistka
Túto vetu povedal Karel Roden, vystrojený ako rytier, v akomsi českom historickom filme. Utkvela mi v pamäti a používam ju ako doping, keď sa bojím.
Naposledy mi nebolo všetko jedno, keď deň po páde egyptského lietadla letiaceho z Paríža, nepristálo v Košiciach lietadlo s mojou mamou. Nad Banskou Štiavnicou si zmyslelo mať technické príčiny a vrátilo sa do Viedne.
Keď vám dnes personál letiska povie toto slovné spojenie a ešte sa aj usmieva, máte pocit, že je zle. Už neveríme, naučili sme sa báť alebo aspoň pochybovať. Rozum vypočítava nízku pravdepodobnosť útoku na bezvýznamné lietadlo letiace do zastrčeného kúta Európy. Rozum však pri pohľade do novín neochotne pripúšťa, že všetko môže byť inak.
Blížia sa majstrovstvá Európy vo futbale. Počúvať svoju chrbtovú kosť alebo panikárske brucho? Je medzi ľuďmi viac radosti z blížiacich sa zápasov alebo podvedomá obava byť v dave? Nikto nevie garantovať totálnu bezpečnosť akéhokoľvek masového podujatia, aj keby sa od zajtra všetci teroristi tohto sveta rozhodli pretkať si brady sedmokráskami a spievať, že chcú dať šancu. mieru
Žiaľ, vysokopostavení odborníci tajných služieb a bezpečnostných agentúr nás pomaly, ale isto pripravujú na najhoršie. Stačí sledovať tlač. Šanca, že státisícové masy civilistov budú priťahovať fanatikov, je vysoká, a nie je to kuvikanie, je to vyhodnotenie podkladov, ktoré sú k dispozícii.
