Autor je minister zdravotníctva.
Pred niekoľkými dňami som si prečítal, ako sa na ministerstve zdravotníctva zoskupujú pravicové sily a ako zosmiešňujem za pochodu, či ako dávam frčky do nosa.
To je zvláštny pohľad, to sa až musí chcieť si ho taký nastaviť. Áno, nepôsobil som v politike a k riešeniam problémov pristupujem pragmaticky a slušne. Jeden z hlavných dôvodov, prečo to robím a chcem takto robiť, je práve v opaku toho, ako vnímam súčasné trendy v komunikácii.
Neviem prečo veríme tomu, že polarizácia postavená na negatívnej emócii bez dostatočného vecného základu nás urobí lepšími a niekam posunie. Interpretácia, ktorou potrebuje niekto za každú cenu ublížiť, je pre mňa nepochopiteľná, pretože ja sa na svet takto nepozerám a ani pozerať nechcem.
Ako manažér som sa vždy obklopoval ľuďmi, ktorí majú rôzne názory - pretože práve názorová pluralita môže posúvať hranice pri hľadaní správnych riešení. Nakoniec, nevymyslel som to ja. Aj tie názory, s ktorými nemusím súhlasiť, v konečnom dôsledku formujú moje postoje: a preto je dôležité, aby mi ich mal kto povedať. Uvedomujem si však aj politické aspekty či signály.
Tak jeden ponúknem. Členom vlády, a tiež aj nominantom strany SMER-SD som sa stal slobodne. V tej chvíli som prevzal zodpovednosť za moje konanie a jeho následky voči verejnosti, vláde, nominujúcej strane, ale aj sebe. Nemusel som to robiť, ale som presvedčený, že v živote treba urobiť niečo nielen pre vlastný prospech, aj keď to nie vždy vyzerá lákavo. A zdravotníctvo veru nie je ľahké.
Tak sme si to predsa nejako želali, aby sa už podarilo niečo zmeniť v tom našom zdravotníctve.
Nie som sudca, aby som rozhodol, či v minulosti niekto konal iba dobre a iný iba zle. Som však presvedčený, že zdravie je veľmi osobné a citlivé a zmeny, ktoré si už dlhodobo pýta, si vždy žiadajú svoje politické náklady. Ak dozrel čas na výraznejšie zmeny a rozhodnutie súčasnej vlády a premiéra určiť si zdravotníctvo ako svoju prioritu, je možné vnímať pozitívne alebo nie. Ale prečo pozitívne a nie negatívne?
Ak sú zmeny skutočne potrebné a ak premiér vyhodnotil situáciu v zdravotníctve aj ako výsledok možných pochybení, tak potom toto považujem za dobré rozhodnutie.
Ak by tomu tak nebolo, potom práve nekonanie by bolo zlé rozhodnutie. Samozrejme, ani toto sa nemusí hodiť, lebo ak je niekto z presvedčenia nastavený, že je proti čomukoľvek, čo reprezentuje strana SMER-SD, tak to asi ani teraz stačiť nebude.
Ak chcem skutočne pohnúť s viacerými zmenami, potom to nepôjde bez spolupráce. V zdravotníctve máme desiatky profesijných komôr, asociácii, únií či zväzov, ktoré legitímne presadzujú záujmy svojich členov, hoci prirodzene nie vždy vzájomne nachádzajú medzi sebou súhlas na konkrétne riešenia - a je mojou povinnosťou tieto názory zlaďovať, pretože názorová pluralita je dobrá.
Ak hľadám odborníkov, tak mám úplne samozrejmú a prirodzenú požiadavku na to, aby mali dostatočné skúsenosti, odborný a morálny kredit. Každý kto má mať odborné skúsenosti ich musel niekde nadobudnúť.
Ak pôsobil na Slovensku, napríklad, posledných 20 rokov, tak je to rovnako „Mečiarov“, „Dzurindov“, „Ficov“ aj „Radičovej“ človek. Označiť ľudí symbolom pravice, pri ktorom si na premiérovi zgustneme a keď náhodou príde niekto z ľavice, tak to „Druckerovi prikázali“, sa mi zdá už chyba v pohnútke - a ja takúto hru jednoducho musím odmietnuť.
A tak sa teda opäť vrátim k mojej otázke. Chceme tvoriť niečo pozitívne alebo nás to viac uspokojuje sa bahniť v takej našej ľudskej zlomyseľnosti?
Často sa ma pýtajú, či som prekvapený, či je to horšie alebo lepšie, ako som to čakal.
Všeobecne nie som prekvapený z toho, či je to lepšie alebo horšie. Nemal som očakávania. Snáď ak som trochu prekvapený, potom z toho, koľko je toho veľa a koľko energie si to pýta. Častokrát takejto zbytočnej.
Autor: Tomáš Drucker
