Autorka je sociologička
Pozrime sa na rakúsku politickú scénu z väčšieho časového odstupu. V povojnovom období sa tu – podobne ako v iných západoeurópskych krajinách - vyprofilovali dva silné politické bloky – ľavicoví socialisti a pravicoví konzervatívni ľudovci.
Až do 80. rokov viazali v Rakúsku na seba prevažnú časť voličstva, socioštruktúrne väzby medzi stranami a voličmi boli pevné a evidentné.
Ani nástup zelených v 70. rokoch, ani existencia stredových slobodných na tom dlho nič zásadné nezmenili. Až príchod talentovaného nacionalistického populistu Jörga Haidera rozbil „červeno-čierny“ duopol moci.
Haider dokázal mobilizovať protestných voličov a politicky legitimizovať hlboko zakorenené resentimenty a predsudky časti rakúskej spoločnosti.
Slobodní najskôr vytunelovali ľudovcov a neskôr socialistov, aby koncom 90. rokov získali dovtedy nebývalých 27 percent hlasov a vstúpili do vládnej koalície. Tým sa jedna kapitola rakúskej politiky uzavrela a nacionalistický hlas na istú dobu zoslabol.
V posledných rokoch však prichádza jeho výrazný revival ako výsledok synergie domácich i celoeurópskych pomerov. „Zeitgeist“ nacionalistického populizmu je späť a rakúski slobodní ho efektívne kapitalizujú.
