Autor je teológ a šéfredaktor Jetotak.sk.
Som zo starej rodiny plnej luteránskych kazateľov, vzdialenej cez príbuzenstvo od jej katolíckej vetvy, zo starých rodičov, čo prešli tábormi a odbojom.
“Čo znamená byť konzervatívnym? Akú tradíciu si vážime? Volebné právo iba pre mužov, oddelené lavice pre ženy, nevzdelané obyvateľstvo a premena cirkevného školstva na miesta, kde sa prestane vyučovať evolúcia?
„
Verili ako ich súčasníci komunizmu, Komenského odkazu, ktorý bol zakladateľom rodu z mamičkinej strany, a progresu progresu, nedopadlo to dobre.
Rodinné príbehy
Vyrastal som medzi rodinnými príbehmi o budapeštianskych grófoch a práci v kameňolome, o hrdinstve ľudí, čo pracovali pre exilovú vládu v Londýne, počúval som o vytváraní družstiev a práci v Ostrave, jedna časť rodiny ma ťahala do minulosti, medzi moravských bratov, čo prorokovali po Bielej hore v Sliezku s poľskými princeznami a nemeckými hermetikmi, utekali do Holandska a k nám, do rodiny nemeckých kazateľov, o cestách za prácou a cestách do Argentíny, o komoditnej burze v Buenos Aires, lodiach plných ľudí zo Slovenska a prezidentovi Benešovi u mojich starých rodičov, o jeho svadobnom dare, ostali z neho dva poháre, rodičia ich používajú na sviatky, a pálffyovský obrus, na ktorý kladieme vianočné oblátky.
Narodil som sa do komunisticko-luteránskej rodiny, roky som sa snažil pochopiť, prečo, ako sa to stalo, čo k tomu viedlo starých rodičov a ako mi to nepomohlo, keď som sa hlásil na školu, zachránil nás Gorbačov, teológia ma vtedy nezaujímala.
Na školu som prestúpil zo zvedavosti a lásky k jazykom, teológia bol pre mňa romantickým skanzenom predrenesančného myslenia.
Nechcel som chránenú dielňu, katechizmus pred analfabetov, chcel som pochopiť, ako skloňovanie starej gréčtiny vplývalo na naše náboženské predstavy, taliansky filozof Giorgo Agamben tvrdí, že rýmový verš vznikol v druhom storočí, pod vplyvom očakávaní konca sveta, ľudia sa chceli vyjadrovať stručnejšie a presnejšie, poézia im to umožnila.
Byť konzervatívnym
Nevedel som nič o Bohu, ktorého si dnes berie do úst každý náboženský aktivista, zaodieva do neho svoju vlastnú hlúposť, používa ho ako deku v detskom tábore, ktorú pohodia na najslabšieho spolužiaka, aby ho anonymne dokopali.
