V raj sa nedá tancovať o architektúre. Pravdepodobne, no určite sa nedá rozprávať o hudbe. Mnohí sa o to statočne pokúšajú. Autorka sleduje rozhovory s hudobníkmi a kapelami v médiách a niektoré si odložila. Tak ako speváčka Björk, aj ona sa cíti byť šťastným grapefruitom a rada by sa o tento pocit podelila. Verí, že vás to posunie, ako sa hovorí v hudbe.
” Vyrástol som na skejtborde. Milujem to, ale neviem, či by som bol dosť dobrý na to, aby som sa dostal medzi profesionálov. Po zranení som sa zameral na to, že budem spisovateľ. Chcel som písať romány a za niekoľko rokov som dva aj napísal. Potom sa mi pokazil hard disk a o všetko som prišiel. Nevedel som, čo mám robiť, a tak som sa začal venovať hudbe. Konečne to vyšlo a odvtedy som s tým neprestal.“
” Všetci sme si niečím prešli, niečo zažili, a to sa prejavilo na tvorbe. A keď sme dospeli do štádia, že chceme presne toto, tak sme to uzavreli a šli to nahrať.“
” Väčšinou ideme do štúdia, robíme hudbu, hľadáme rovnováhu a niečo, čo nás nakopne. V štúdiu máme veľa hračiek, s ktorými sa hráme. Keď sa začnú diať kúzla, máte pocit, že sa musíte poponáhľať, ak chcete spraviť niečo dobré.“
