SME
Utorok, 7. december, 2021 | Meniny má AmbrózKrížovkyKrížovky

Keď Štefánik lietal a naši dedovia boli chlapci

Peklo je od nás vzdialené sto rokov. Alebo len na krok.

(Zdroj: TASR)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Stál prikrčený, chránený hradbou vykopanej zeme a načúval. Chvel sa na celom tele. Vydesený očakával udalosti nasledujúcich minút. Mal devätnásť. Bol stovky kilometrov od domova. Slováčik v uniforme rakúskej armády.

Janko.

Pokúsil sa v duchu modliť. Ale načo mu je modlitba, keď sa k nej rovnako utiekajú všetci tí, čo sú okolo a aj tí na druhej strane. Logicky Boh nemôže všetkých vyslyšať. Logiku mal Janko rád. Ale teraz mu je logika nanič. Keď zaznel povel k útoku, vedel, že potrebuje hlavne šťastie. Na bodáky!

Vybehol zo zákopu. Oproti nemu sa hnal vojak plný rovnakej hrôzy a túžby prežiť tento okamih. Uniforma talianskej armády, mladá vyplašená tvár. Zahnal sa, no Janko uhol, zahnal sa znovu, Janko znovu uhol a zasadil Talianovi ranu.

Talian zastonal a s údivom pozrel na krvácajúcu hruď. Klesol na kolená a zavolal mamu. Lenže mama tam nie je. Je tam len krik a hluk vojny a devätnásťročný chlapec z majera, ktorý vyťahuje handry a s ospravedlňovaním nepriateľa obväzuje. Kým zavelili na ústup, Janko Taliana ošetril a ten mu vraj vtisol do ruky na znak vďaky svoje hodinky. Tie o pár týždňov Janko vymenil za bochník chleba. 

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Pamätajte, bratia, na náš drahý národ!

Bolo to presne pred sto rokmi. V máji 1916 na talianskom fronte prvej svetovej vojny alebo ako sa vtedy hovorilo – Veľkej vojny.

Vtedy ešte len nadporučík Milan Rastislav Štefánik lietal na talianskom lietadle ponad rakúske vojnové línie a zhadzoval na ne vlastnoručne koncipované letáky v češtine a slovenčine.

Vyzýval v nich Čechov a Slovákov bojujúcich v rakúsko-uhorskej armáde, aby využili každú okolnosť na oslabenie tých, ktorým dnes slúžia. V mene štátu, ktorý dúfal, že raz bude existovať: „Pamätajte, bratia, v týchto veľkých historických chvíľach na svoju národnú povinnosť, na československú vlasť, na náš drahý národ.“ 

Letáky klesli na zákopy ako kŕdle čajok. Lietadlo odletelo. Zaduneli delá. Zavšivavení vojaci stojaci v zákopoch plných blata a potkanov verili, že šťastie ich ani dnes neopustí. Janko na svoje doterajšie veľkolepé šťastie ani nestačil pomyslieť, s letákom v ruke ani netušil, čo sa vlastne stalo, odkiaľ prišiel zásah. Zrazu nič nevníma, len strašnú bolesť. Keď sa prebral z bezvedomia, počul taliančinu. Bol v poľnej nemocnici. V hlave črepina z delostreleckého granátu.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Peter Schutz.

Najprv treba vymáhať už predpísané.


14 h
Jakub Filo.

Minister neráta, s kým sedí vo vláde.


14 h

Karikatúra denníka SME (Sliacky)


16 h

Nie debaty expertov, nie únavné hľadanie, zase raz improvizované licitovanie.


16 h
Skryť Zatvoriť reklamu