Ľudia robia nesprávne závery z rakúskych prezidentských volieb. Podľa štandardného čítania výsledkov tesné víťazstvo bývalého šéfa Zelených Alexandra Van der Bellena nad Norbertom Hoferom z pravicovej strany slobodných ukazuje, aká je spoločnosť rozdelená.
To však vôbec nie je pravda. Rakúski voliči sú pozoruhodne jednotní. Sú proti spôsobu, akým sa politika robí posledné desaťročia.
Tradičné rakúske politické strany, sociálni a kresťanskí demokrati, neboli v prezidentských voľbách rozhodujúce. V prvom kole hlasovalo 88 percent ľudí proti nim. To, že sa to stalo v Rakúsku, je príznačné, ale nie pre nacistickú minulosť krajiny. Rakúsko už dávno prijalo politiku iniciovanú konsenzom, ktorý si väčšina západných krajín zvolila už v 90. rokoch. V takomto systéme sú voľby menej závažné, lebo najdôležitejšie rozhodnutia sa už uskutočnili.
Veľké koalície establišmentu napravo aj naľavo sú bežné a rozdiel medzi tým, či sú pri moci sociálni, alebo kresťanskí demokrati, je zanedbateľný. Keďže otázky, v akej krajine chcú ľudia žiť, sú už zodpovedané a jediné, čo zostáva riešiť, je udržať rozpočty, robiť kozmetické úpravy daňových sadzieb, dávať o sebe vedieť na medzinárodných stretnutiach, vyhýbať sa aféram, chodiť v obleku, byť zdvorilý na verejnosti a opravovať chodníky.