Autor je profesorom ústavného a medzinárodného práva na Harvarde.
Za slnečného dňa vo Varšave je ťažké pochopiť, prečo jej udržiavané ulice vrú hnevom a nespokojnosťou nad európskou víziou.
Ekonomika rastie pri 3,6 percenta, čo je zhruba dvojnásobok celkového európskeho tempa. A vplyv prílevu sýrskych alebo afganských utečencov je malý až nulový: Varšava je určite belšia ako ktorékoľvek európske veľkomesto vrátane Budapešti.
No krajne pravicová strana Právo a spravodlivosť pod vedením Jaroslawa Kaczynského trpko pranieruje Európsku úniu za napadnutie poľskej „zvrchovanosti“ – jazyk, ktorý pripomína zástancov odchodu Británie z Únie.
Poľský úspech
Poľsko je, alebo by malo byť, najväčším úspechom Európy. Ostatné európske mocnosti ho pravidelne napádali a delili si medzi seba – a medzi koncom 18. storočia a koncom prvej svetovej vojny krajina vlastne neexistovala. Znovu ju rozdelili, keď do nej Hitler a Stalin vpadli v septembri 1939.
Nezávislosť Poľska po studenej vojne pôsobí ako zázrak európskeho mierového ekonomického usporiadania.
Pokiaľ ide o hospodárstvo, Poľsko od roku 1989 plynule rastie. Jeho HDP na jedného obyvateľa nezadržateľne napreduje smerom k európskemu priemeru a teraz je na viac ako jeho dvoch tretinách. Nezamestnanosť je podľa európskych meradiel nízka.
A Poľsko netrápia utečenci. Prečo by ste utekali do náručia relatívne neveľkorysého poľského systému sociálneho zabezpečenia, ak sa môžete dostať do Nemecka alebo dokonca Švédska? Poľsko navyše cúva pred prijímaním sýrskych utečencov. Pre ekonomických migrantov, ako aj pre utečencov sa zdajú vyhliadky kdekoľvek v Európe lepšie.
Tak prečo tá protieurópska nálada?
