Ak dnes premiér Fico hovorí o islame ako ultrapravicový kandidát Hofer v susednom Rakúsku, je to signál, že ideový motor slovenskej sociálnej demokracie je inde, než je on. Kde?
Možno v think-tankoch na ministerstvách, ktoré rozmýšľajú v európskom meradle a snažia sa pre skeptického občana obnoviť fungujúci štát. Alebo u ombudsmanky Dubovcovej, ktorá sa systematicky zastáva vylúčených a slabých.

Úctu k menšinám a solidaritu podporuje skôr občianska spoločnosť, ktorú teraz premiér obvinil z protištátnej činnosti. Spoločné riešenia na kolene praktizovali dobrovoľníci na hraniciach a v táboroch. V gumákoch a zadarmo.
Premiér síce hovorí o dojniciach a nezamestnaných, čo ho drží v spektre ľavicových kľúčových slov. No ľudovosť a zemitosť, ak nie sú doplnené otvorenou hlavou v otázke hodnôt, ho držia v kotlinách xenofóbie a na stepiach populizmu, kde žne európska ultrapravica.
Potom je naozaj jedno, či má srdce vpravo, alebo vľavo.