Autor je pedagóg, riaditeľ občianskeho združenia eduRoma
Programové vyhlásenie vlády v oblasti regionálneho školstva našťastie aspoň pripustilo diskusiu o tom, či majú pod ministerstvo vnútra spadať kompetencie v oblasti riadenia školstva. Vládne vyhlásenie však ani náznakom neprehodnocuje úlohy Združenia miest a obcí Slovenska v oblasti vzdelávania. Sú to starostovia, ktorí školy zriaďujú a vo viacerých prípadoch robia z programového vyhlásenia vlády iba zdrap papiera.
Ministerstvo školstva sa napríklad roky chváli koncepciou nultých ročníkov. Bežne sa však stáva, že starostovia ich pre chudobné deti nechcú zriaďovať. Ak starosta povie, že v škole nezriadi nultý ročník, tak ho jednoducho nezriadi a nepohne s ním nikto a nič.
V dôsledku toho nemáme zaškolený veľký počet detí iba preto, lebo starosta nechce v škole Rómov, ktorí mu vraj kazia imidž „jeho“ školy.
Čo napríklad s originálnymi kompetenciami obcí, ako je prevádzkovanie školskej kuchyne a jedálne. Školy, ktoré kuchyňu a jedáleň majú, neraz varia iba pre jednu skupinu žiakov. Tie rómske často dostávajú suchú stravu, ktorú si zjedia v triedach. Otázna je tiež výživová hodnota suchých balíčkov. Niektoré sú deťom podávané dokonca po záruke, iné sú zas pripravované v miestnej krčme.
Programové vyhlásenie sľubuje aj prístup ku vzdelaniu pre všetkých. Rébus je rovnako v tom, ako tento ministerský prísľub vymôcť v praxi. Žiaci z obce Rokycany, ktorí boli neoprávnene preradení do tamojšej špeciálnej školy, starostovia okolitých obcí odmietajú prijať do základných škôl napriek tomu, že si majú plniť povinnú školskú dochádzku.
