Autorka je redaktorkou EurActiv.cz a spolupracovníčkou Asociace pro mezinárodní otázky
Slovenské predsedníctvo v Rade EÚ prichádza vo chvíli, keď sa členské krajiny pomaly ponárajú do zložitých rokovaní o rade návrhov, ktoré majú viesť k vytvoreniu energetickej únie.
Budúcnosť európskej energetiky sa tak načas ocitne v slovenských rukách, pretože v Európskej komisii za tento projekt zodpovedá slovenský člen kolégia Maroš Šefčovič.
Je to ambiciózny projekt. Mal by všetkým občanom i podnikom v EÚ zabezpečiť dostatok energie, ktorá bude k dispozícii za rozumnú cenu a jej výroba bude zároveň čo najmenej poškodzovať životné prostredie a klímu.
Revolúcia? Skôr upratovanie
Krátko po tom, čo ho Šefčovič vlani vo februári predstavil verejnosti, vyvolal určité sklamanie.
Ukázalo sa totiž, že mávnutím prútika nemožno vymazať všetky problémy, s ktorými európska energetika zápasí - či už je to závislosť od plynu z Ruska, alebo nefunkčný trh s elektrinou, ktorý môže firmy len ťažko motivovať, aby investovali prostriedky do akýchkoľvek nedotovaných alebo inak podporovaných zdrojov energie.
Komisia skôr zviazala do jedného veľkého balíka všetky predpisy, ktorými sa úniová energetika riadi, a pokúsila sa im vtlačiť určitý poriadok a smer pre budúci vývoj.
K pôvodnej myšlienke energetickej únie zameranej najmä na bezpečnosť dodávok a zníženie dovoznej závislosti, tak pripojila aj zásady ochrany klímy, ktoré sa zakladajú predovšetkým na znižovaní emisií skleníkových plynov. Za prioritné zdroje energie navyše označila "neviditeľné" energetické úspory.
Na dlhé trate
Odborníci taký všeobjímajúci prístup ocenili. Je však jasné, že vytváranie skutočnej energetickej únie môže trvať niekoľko rokov.
